Založ si blog

Zmyselné zmysly

Leto v polovičke. Ráno bolo príjemné. Iný vzduch ako večer, iný ako cez deň. Magda plnými nozdrami vťahovala drogu letného rána s kulisou slnka na modrej oblohe. Pretiahla svoje nahé telo a sekundu sa kúpala v príjemnom prievane pri pootvorenom okne. Zopla si vlasy a vstúpila do sprchy. Osviežujúci prúd vody naplno zobudil doteraz driemajúce telo. Sprchové mydlo sa kĺzalo s ľahkosťou olív po všetkých záhyboch jej mladého pružného korpusu. Vlastné ruky v nej prebúdzali plamienky rozkoše. S úsmevom na tvári, so zatvorenými očami si predstavovala, že ruky na jej tele sú Šimonove. Keď prešla cez venušin pahorok, ucítila dve malilinké neboľavé chrastičky. Spomienka na Svätojánsku noc.

Dnes večer sa Šimon vráti z Prahy. Prebrala sa zo snenia. Ruky boli opäť jej. Opláchla vôňu olív, vôňu horúceho leta a vyšla zo sprchy.

Nevediac, kedy presne Šimon dorazí, vyskúšala tri varianty sexi vábneho oblečenia. Pôjde z práce rovno oproti Šimonovi. Nepôjde sa predsa prezliekať. To nestihne. Pozrela na hodiny a zrazu bolo rozhodnuté. Pozrela na seba do zrkadla a sama sebe sa zapáčila, až sa jemne zapýrila. Zo zrkadla sa pozerala mladá štíhla žena s nevinným dievčenským pohľadom. Veselým a plným očakávania ako ráno za oknom. Ako dobre, že počúvla Darinu a dala sa ostrihať. Šimon zvyknutý na jej dlhé vlasy bude prekvapený. No a čo, veď sú také akurát. Ani dlhé ani krátke, sexi dievčenské. Spokojná sama zo sebou, s úsmevom červených plných pier vyrazila z bytu.

Kráčala pokropenou ulicou. Ľudí bolo ešte málo. Po ceste na zastávku sa zastavila kúpiť si sladké pečivo na raňajky. Ako prešla bránou jej domu, uvedomila si, že jej zmysly sú opäť o stupienok citlivejšie ako včera, ako predvčerom. Cítila úplne zreteľne pach vody zmiešanej s vychladnutým asfaltom. Voda bola riečna. Asfalt bol starý, prevarený horúčavami minulosti, páchol pneumatikami. Voda, ktorá sa vyparovala z povrchu ju nepríjemne šteklia v nose. Kedysi sa jej vôňa vody zmiešanej s asfaltom zdala letne príjemná. Dnes ju štípal nos. Dokonca jej mysľou prebehli akési zvláštne príbehy, akoby sa potápala v rieke spoločne s jeseterom. A ako vie, že to bol jeseter?

V pekárstve cítila klasy kývajúce sa na letnom poli. Cítila vajíčka, cítila to každým dňom zreteľnejšie. Nevie čomu to pripísať. Asi sa jej prečisťujú pachové kanáliky zo sirupu od mamy. Mama povedala, že je liečivý. Dala si ho na potlačenie nastupujúcej nádchy keď sa začiatkom leta vrátila z horskej túry, ktorú absolvovala so Šimonom. A odvtedy ešte niekoľkokrát. Je príjemne sladký. Je v ňom celá letná lúka, všetky tie neopísateľné vône, ktoré predtým nepoznala.

Stála na zastávke s pár ľuďmi. Pozerala do výkladu s knihami. Fascinovali ju všetky tie príbehy, ktoré sú ukryté na bielom papieri, uväznené až kým im nedarujeme slobodu poznania. Keby mala viac času, určite by ich vyslobodila a nechala ich vplynúť do svojho života. V zime budem čítať. Uvaríme si so Šimonom voňavý čaj, pritúlime sa k sebe, budeme čítať, budeme k sebe nežní, budeme sa milovať ako v románe.

V centre jej pohľadu sa ocitla knižka so zakrvavenou tvárou na obale. Nie, tvár nebola zakrvavená. Len z nie celkom zatvorených úst sa predierali zuby, po ktorých stekala krv. Ten román tu včera určite nebol. Tvár sa na Magdu usmiala. Jazykom prešla po tesákoch a oblizla stopy niečej krvi. Magda sa obzrela okolo seba. Do výkladu sa pozerala len ona. To nie, to sa mi marí z toho nádherného rána, z toho ostrého vzduchu. Keď sa opäť pozrela do výkladu, tvár sa diabolsky usmievala a temer nebadateľne hýbala perami. Niečo sa snažila povedať. Magda nerozumela, nevedela rozlúštiť slovo. Bolo jednoduché, na štyri písmena. Aj tak nevedela dešifrovať, čo sa jej neznámy na obálke snaží povedať.

Mykla sa, keď začula v tesnej blízkosti zacengať električku. Ten niekto z výkladu žmurkol na rozlúčku. Električka vôbec nebola tak blízko, ako ju Magda počula. Čo sa to so mnou deje? Nech už je Šimon pri nej. Povie mu o svojich dokonalých zmysloch. A on sa zasa bude smiať ako v lete zo Svätojánskej noci.

Električka bola plná. Mladí manažéri v oblekoch, robotníci v pracovnom až ufúľanom, voľajaká občas pracujúca mládež, asistentky v minisukniach s holými nohami a vždy cestujúci dôchodcovia. Magda cítila blízkosť každého jedného. Výraznejšie ako včera, ako predvčerom. Vetrila ich pachy, ich vône. Vnímala ich pulzujúcu krv, tlkoty sŕdc boli ako rozladený orchester. Prebúdzalo sa v nej niečo nové, čo vystupovalo ako zo sna. Na ilúziu to bolo všetko príliš živé. Skutočné ako obálka knihy za sklom na zastávke. Pripomenula si ševeliace pery, no tajničku stále nepoznala.

Našla si miesto v rohu a sledovala spolucestujúcich. Mladý chlap so zvyškami malty na tričku si ju premeriaval. Tváril sa, že postojačky drieme. Nebola to pravda. Magda sa sústredila na tlkot jeho srdca. Jeho krv pri pohľade na šarmantnú Magdu zrýchľovala. Ucítila jeho pot na diaľku. Ten sa mu náhle zmiešal s niečím sexuálnym, dráždivým. Zbystrila. Ten chlap mal erekciu. Všimla si ako si rukou zasunutou vo vrecku nohavíc niečo trie. Spomenula si na Sophiinu voľbu. To snáď nie. Chcela urobiť divadlo. Zasekla sa. Nie, nespraví zo seba šaša. Počká, kam to až tento nevybúrený stavebný robotník doženie. Počula jeho nepočuteľné stony. Bolo to ako Stromboli bez zvukových efektov. Nik okrem nej však nič nezaregistroval. Mladík sa odbavil. Šikovne sa sklonil k taške medzi svojimi nohami, vytiahol fľašku s priehľadnou tekutinou a nemotorne sa pri otváraní polial v rozkroku. Magda videla jeho víťazný úškrn, akoby sa naozaj pomiloval s ňou. Chlap zaklial a až vtedy ostatní okolo neho zaregistrovali jeho mokrý fľak. Súcitne sa s ním usmievali. Magda bola v šoku. Jeho vyvrcholenie počula tak zreteľne ako údery jeho srdca. Pulzujúca krv sa zmiešala s potokom bielej, hermelínom páchnucej, tekutiny. Nikto okrem jej osoby nič nevidel, nepočul, necítil.

Čo sa mi deje? Som v poriadku? Vystúpila z električky. Prešla cez firemnú recepciu. Vo výťahu sa snažila usporiadať si celé ráno v hlave. Nedarilo sa jej. Atakovali ju vône a pachy ukryté v tomto stiesnenom priestore. Výpary tvorov, ktoré použili výťah pred jej vstupom. Už nech som za svojím stolom, už nech som odtiaľto preč.

Konečne trochu pokoja. Na stole poznámky, odkazy od šéfa, papiere, úlohy. Žiadne vône, žiadne živočíšne arómy. Klimatizovaný vypratý vzduch jej upokojil myseľ. Na telo sa jej vyrojili jemnulinké zimomriavky. Pracovala. Ponorila sa do šedivého sveta, ktorý musela strpieť. Dnes to bežalo o stupeň rýchlejšie. Pomyslenie na Šimona aspoň čiastočne zjemnilo šedivosť prostredia v ktorom sa nachádzala.

Bol čas ísť za Šimonom. Zo správy na mobile pochopila, že všetko postíhal a príde ešte pred večerom. Upratala stôl, upravila na toaletách seba. Úplne zabudla v klimatizovanom, sterilnom svete na ranné divadlo. Vyšla z kancelárie. Unavená, unudená z jednotvárnej činnosti. Vstúpila do výťahu. Ráno sa začínalo vracať. Zatiaľ len jemná vôňa kolegyne Mirky. Asi sa sprejovala ešte aj vo výťahu. Nepoznateľné kvapôčky jej telového spreju sa držali na stenách výťahu. Sladké, lepkavé, mužolapkové.

Pozdravila chlapcov na recepcii a vystúpila do letného podvečera. Vzduch bol iný ako ráno. Bol ťažký. Aj hlava sa jej zdala ťažká. Z práce bola akási ospalá. Vybrala sa pešo na stanicu. Aspoň sa prejde, zhodí zo seba driemoty. Tešila sa na Šimonovu náruč. Vždy ju pri návrate silno stisne až jej praštia kosti. Je to iné, ako keď je s ňou každý deň. Pomalým krokom sa blížila k stanici. Nemala rada toto ufúľané, smradľavé miesto. Ako sa blížila k stanici, ako rozprúdila chôdzou svoju krv, vracali sa jej ostré zmysly. Stanica bola zmesou potu celého ľudstva. Vlak z Prahy by mal prísť načas.

Bol tu. Stál pred ňou, usmieval sa. Stisol ju v náručí. Kosti neprašťali. Akoby silu nechal niekde v bani. Akoby nebol v Prahe celé tri dni. Asi je unavený, utešovala seba. Jazda taxíkom, pár minút a sú v ich obľúbenej reštaurácii. Magda sa teší, je vysmiata. Šimon ju celou cestou bozkával. Aj teraz objednal jej obľúbené jedlo a biele víno.  Počúva ho. Sleduje jeho pery. V podvedomí sa jej začína odohrávať voľajaký iný, neznámy príbeh. Prebleskne jej hlavou obálka knihy z rána. Šimonove pery sú kľúčom k rozlusknutiu rébusu. Idú domov peši. Ona zavesená do neho. Posledné lúče slnka zostali za rohom ich domu. Teší sa, prebúdza sa. Chce sa sprchovať so Šimonom. On si myslí, že dnes nie. Jej zmysly sú stále ostrejšie. Ide do sprchy. Cíti jeho mužskú vôňu. Jej ruky sa kĺžu po jej vlastnom tele. Tá Šimonová vôňa je s akousi prímesou. Nie, nádobka s mydlom je jeho pôvodná. To ten dnešný deň. Vyšmykne sa polomokrá, polosuchá zo sprchy. Pritlačí sa k Šimonovi. Konečne má no svojom tele jeho jemné dlane. Cíti jeho mužný pach. Čosi sa na tú jeho priezračnú osviežujúcu chlapskú arómu prilepilo. Nervózny červík sa jej prevrtáva hlbšie do mozgu. Šimon sa ponáhľa. Vôbec sa nehrá s jej telom. Vnikne do nej bez výstrahy, ako do prostitútky na Perlovej. Urobí sa rýchlejšie ako ten zamaltovaný chlapík v električke. Keď sa z nej odvalí, je to niekto cudzí. Po pár sekundách si Magda všimne, že za oknom svieti veľký guľatý mesiac.

„Je spln,“ počuje od Šimona, „budú rásť huby, mohli by sme ísť cez víkend.“

Spln je tajnička. Štyri písmena. Spln jej opätovne vybičoval zmysly na maximálnu možnú mieru.  

Mesiac sa díval na jej odhalené telo a cítila jeho hrejivé dlane aj cez sklo. Šimon odfukoval. Priložila svoj nos na jeho prsia a vetrila ako poľovnícky pes. Bola to ženská vôňa. Bola tak silno vpitá v jeho pokožke, že ani sprcha neodstránila všetky stopy. Zrazu bolo jasno v izbe aj v jej hlave. Nie je jediná. On spal.

Rozrušená vyšla na balkón. Hodvábny župan ju príjemne chladil. Sadla si na prah a pozorovala mesiac. Jeho hypnotické účinky ju lákali na tajomný výlet nočnou oblohou.

Teplý vánok jej sfúkol župan z pliec. Príjemné teplo jej hladilo prsia, šteklilo v rozkroku. Bradavky mala tvrdé, pripravené na stret. Hodváb ležal pri jej nohách. Vzniesla sa s ľahkosťou pierka z balkóna. Jediný odraz jej štíhlych nôh a bola vo vzduchu. Nahá sa vznášala nad lúčkou pred ich domom. Mesto spalo. Bola hlboká noc. Spoza mesiaca ju sledovala neznáma mužská tvár. Odniekiaľ ju predsa pozná. Vôbec jej nevadila vlastná rozkošná nahota. Predvádzala svoje ladné tvary spojené s gráciou baletky.

Veď je to tvár z obálky. Ja ho už predsa poznám dávno. Magdina skladanka sa začala dopĺňať. Okamih, klipla očami. Tajomný ju držal v náruči. Tancovali úžasný erotický tanec. Všetky jej zmysly sa postupne zohrievali na bod varu. Jej nozdry cítili vôňu spotenej mužnosti. Jeho dlane cítila každým milimetrom svojej rozžeravenej prekrvenej pokožky. Jej oči sa kochali na odhalenom mocnom tele. V ušiach počula ľúbezné vyznania a ódy na svoju ženskosť. Pery mali spojené v nekonečnom bozku, jeho jazyk čaroval s jej podnebím, s jej vlastným. 

Nežne si pritisol jej vzrušené bradavky o svoje pevné svaly až jej kosti zaprašťali. Bol dravec. Pery mu lietali po celom jej tele. Sal z jej mladých pevných pŕs, sal jej klitoris. Láskal venušin pahorok. Cítila ho všade, hladil, hryzol, zasypával bozkami. Ich telá sa treli v súhre. Nekonečná predohra. Myslela, že sa zblázni. Horela. Vezmi si ma, rob so mnou čo chceš. Chcem ťa v sebe. Ešte okamih a napätie v nej bude výbuch atómovej bomby. Stehnami ho obopla a vrazila do seba. Spojili sa.

Naveky, šumelo v Magdinej hlave. Naveky, počula dôraznú ozvenu.  Gejzír obrovského uvoľnenia. Ziapala, stonala, kňučala. Divé zviera. Celé telo sa jej triaslo, napínalo, klesalo. Kŕče rozkoše, uvoľnenia, blaženosti.  Otvorila sa mu naplno. Nič nevnímala, len to more presladkej rozkoše. Boli spojení, zlepení, boli jedno telo. Naveky.

Striaslo ju. Uvoľnená, spokojná sedela na prahu balkóna. Cítila na sebe tajomnú vôňu. Vedela, že to nebol sen.

Na venušinom pahorku mala obnovené dve čerstvé krvavé bodky. Slnko sa dralo k obzoru. Šuchla sa do postele. Netúlila sa k Šimonovi. Chcela by sa zježiť z jeho pachu, nemala čím, moderná žena. Otočila sa k oknu. S východom slnka jej dve ranky prestali pulzovať. Bolo po splne.

 


Čo nás skôr položí ?

26.03.2020

Som zatvorený doma. Tak mi prikázala vláda. Sledujem život za oknom. A rozmýšľam, či som nariadenia vlády nezobral moc dôsledne. Som doma, ako káže vláda. Pracovať sa mi nedá, nemôžem využívať home office, charakter mojej práce to neumožňuje. Času mám hodne, tak premýšľam. A premýšľanie je niekedy aj na príťaž. Môžete napríklad zistiť, že ľudia majú o [...]

Píšem, píšeš, píše

22.07.2016

Tak si tu píšete. Píše vlastne každý. Aj ten, čo písať nevie a písaniu nerozumie. Veď nerozumiem ani ja. Máme slobodu názoru, ktorá sa prekrýva s anarchiou, tak píšu všetci. Píše Peter, ba i Pavol a neveriaci Tomáš asi najviac. Sme obraz svojej spoločnosti. Kde každý môže mať svoj názor. Hlupák , ba aj ten bez názoru, dokonca aj ten čo si myslí, že má pravdu. [...]

Je lepší utečenec na hranici, či utopenec v špajzi?

18.10.2015

Je lepšie byť zmätený, ako byť zmätok. Je lepšie byť špinavý, ako byť špina. Je lepšie ak ona mešká, ako keď jej mešká. Je lepšie byť s bláznami, ako byť blázon. Je lepšie byť dobitý, ako byť dobytok. Je lepšie pískať si, ako byť vypískaný. Je lepšie sa vyplakať, ako byť vyplákaný. Je lepšie užiť si, ako byť využitý. Je lepšie mať pruhy na tričku, [...]

forró, fico, galanta

Člen predsedníctva Aliancie: Pellegriniho podporil len Forró, nie celá strana. Inak sa to čítať nedá

29.03.2024 12:00

Szabolcs Mózes pre Pravdu uviedol, že ich rozhodnutie Krisztiána Forróa zaskočilo.

Jaroslav Naď

Naď: Najväčšou výzvou pre NATO bude odolať dezinformačným útokom

29.03.2024 11:47

Podľahnutie premysleným kampaniam, na ktoré je podľa štatistík Slovensko náchylné, môže podľa Naďa oslabiť celkovú dôveru v NATO a Alianciu samotnú.

mimoriadne1, mim1, zemetrasenie, seizmograf

Juhozápad Grécka zasiahlo silné zemetrasenie, evakuovali školy. Otrasy cítili aj Atény

29.03.2024 11:04, aktualizované: 12:41

Obyvatelia regiónu Olympia hovorili o veľmi silných otrasoch.

Poľsko, NATO

Odborníci: Jednostranným vyslaním vojakov sa nestane celé NATO účastníkom vojny

29.03.2024 10:25

Na zatiaľ nepublikovanú správu nemeckých odborníkov sa odvoláva agentúra DPA.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 172
Celková čítanosť: 553956x
Priemerná čítanosť článkov: 3221x

Autor blogu

Odkazy