josezuna

Jar asi stratila GPS a blúdi niekde na južnej pologuli. Zubaté slnko ani trochu neodhalilo ženské pôvaby ukryté pod zimnými nánosmi teplých kožušín a hrubých kabátov. Aby sme úplne nevykrvácali na nedostatok erotických podnetov, niekto vymyslel úžasné legíny v kombinácii so sukňosvetrami, či ako tú kratučkú časť ženského odevu nazvať, ktorá sa temer márne snaží ukryť ženský zadok. Ďakujem tejto dobe, ďakujem módnym tvorcom, že nedovolia, aby zrak muža vyschol a neustále vymýšľajú nové a nové nespočetné lákadla na mužský rod.

Volal Marek, že by sme mali kávu zamiešať. Tak kráčam zaprášeným mestom. Sneh ustúpil v boji s otepľujúcim sa vzduchom. Nemám moc rád toto špinavé obdobie, keď sa v plnej nahote vynorí naša skvelá civilizácia plná plastového bordelu,  ohorkov od cigariet,  použitých papierových vreckoviek, ktoré zbožňujú psy a ulice sú len občas okupované ženskou krásou, o ktorú by si človek mohol oprieť zrak, aby zabudol na ten maras vôkol.

Opúšťam chlad a špinu. Ovanie ma príjemná aróma kávy a pach dráždivého parfumu.  Tesne predo mnou musela prejsť dverami žena. Zmyselná a vábivá ako vôňa, ktorá rozhádzala uzimené myšlienky v mojej hlave. Marek klasicky sedí pri okne na našom stabilnom mieste. Na stole už na mňa čaká káva a niečo na zohriate.

„Čauko. Objednal som ti kávu a zápražku, keď cez deň nepiješ smotanu,“ víta ma Marek.

„Nazdar. Človeče som ochromený, myšlienky mi lietajú hlavou ako nekontrolované biliardové gule. Už si tu dlho?“

„Prečo? Čo sa stalo?“ Marek je zrazu napätý.

„Ako som vstupoval, dostal som úder. Zasiahla ma ženská vôňa. A pri tej vôni, vykvitli mi v hlave len tie najkrajšie predstavy. Bol to proste šok. Z tej zimy, rovno na slnkom zaliatu pláž s krásnou neznámou.“

Marek pozerá, či som prišiel triezvy: “ Nechápem o čom hovoríš? Si niekoho, či nejakú stretol?“

„Ešte len jej vôňu,“ rozhliadam sa po  kaviarni a snažím sa ako v pexese spárovať vôňu a ženu.  Okamih a bingo. V rohu sedia dve ženy. Môžu mať niečo cez štyridsať. Tá, čo je voči mne otočená chrbtom je určite zjavenie, ktoré ma trafilo pri vstupe. Sledujem ju, Marek sleduje mňa. Sme sledovacia skupina na odhalenie gorily v ženskom prestrojení.

„Tak vrav! Čo sa stalo?“

„Veď ti hovorím, že ešte nič.“

„A stane sa?“

„To neviem. Poznám jej vôňu, jej chrbát v šatách, tak ako môžem vedieť?“

„Dajme si,“ Marek dvíha pohár.

Metaxa mi vlieva do tela teplo gréckeho slnka. Cítim ako mi v žalúdku uvoľňuje napätie. Sledujem neznámu, no zároveň sa venujem Marekovi. Jeho tie ženy nezaujali. Vždy tvrdí, že je na staršie a dnes sa tvári ako člen voľajakej rehole.

„Si postrehol? Huga chcú balzamovať jak veľkého Iľjiča. Asi si ho chcú uchovať ako talizman pre šťastie,“ hovorí s úsmevom na perách Marek.

„Neviem či im to pomôže. Mŕtvy je len mŕtvy, aj keď ho neviem ako zabalzamuješ. Mŕtvy už neublíži, iba jeho myšlienky ešte môžu ovplyvňovať.  Keby ich mal hriešne aj by som sa stal jeho stúpencom. No čo už nám môže povedať socializmus.  Slepá ulica, na konci ktorej sa stretli bieda s diktatúrou.“  Snažím sa reagovať, no moju myseľ priťahuje neznáma v kúte.

„Vidím, že teba dnes naša debata nepriťahuje. Aj keby som hneď prezradil, kto bude novým pápežom, teba ani nehne. Inak tá čo je otočená k nám tvárou, celkom ujde. Ale ja si počkám na jarné kvietky, keď sa všetky otvoria svetu a vystavia na obdiv svoje vnady bez rozdielu vierovyznania.“

„To čo trepeš? Veď aj v zime treba žiť. A pápež mi je ukradnutý ako aj Hugo. Z toho sa ja mať lepšie nebudem. Ale z peknej ženy aspoň kus energie získam.“

Neznáma sa zdvihla. Prešla v mojej tesnej blízkosti. Šla na toaletu. Jej vôňa opätovne zaútočila na moje zmysly. Marek sa zo mňa smial.

„Čo sa rehoceš?“

„Lebo si jak malé decko, keď mu popred nos ťahajú obľúbenú hračku.“

„Bože, si zaujatý. Tebe sa nepáči?“

„Ujde.  Hlavne tie štíhle nohy, čo jej trčia z krátkych šiat.  Len si myslím, že to je hlavne prejav dlhého zimného pôstu.“

„Asi hej. Už nech je jar, lebo …“

Dali sme si ešte po jednom, na vyrovnanie tlakov. Neznáma ešte raz prešla popri mne. Už som bol vyrovnanejší. Už som vnímal i dievčinu, ktorá nás obsluhovala v obtiahnutých legínach. Nemala ani len ten sukňosveter.  Jej štíhle nohy a guľatý zadok postupne vytesňovali z mojej hlavy neznámu v kúte aj s jej vôňou.

Posedeli sme s Marekom a rozobrali sme celý svet. Zvolili sme pápeža a odsúdili Benedikta XVI. že neuniesol svoj post, odhalili vývoj vo Venezule, inaugurovali nového českého prezidenta aj s jeho prsnatou dcérou. Zaujímavé, že dnešná móda urobí aj z plochej ženy prsaticu, a to bez plastickej chirurgie. Aby sme mohli zblízka oprieť zrak o oblý zadok mladej čašníčky, objednali sme si ešte štyrikrát metaxu a dve kávy. Vyriešili sme alarmujúcu nezamestnanosť na Slovensku. Dekódovali sme výrok  premiéra, aby boh ochraňoval Slovensko pred ním a jeho družinou a na záver sme prijali konsenzus, že založíme politickú stranu na ochranu nemravnosti v bežnom živote. Základným bodom činnosti našej strany bude, aby sa nahotinky objavovali nielen na zadnej strane bulváru, ale aby sa objavovali všade, kde to môže ohroziť mravný vývoj súčasnej ľudovej platformy ako i obyčajných ľudí.

Keď sme opúšťali kaviareň, neznáma už v kúte nesedela. Ja som aj tak už vytriezvel. Bol chladný podvečer. Mesto bolo ešte stále špinavé a neprívetivé, no myšlienky v mojej hlave boli veselé a usmiate.

Na fotke je čašníčka z našej kaviarne.

foto: spandex-leggins