Lolo

3. augusta 2010, josezuna, Lolo

Auto si pohodlne priadlo na križovatke, čakajúc na pánov povel k ďalšej jazde ako cvičený pes. Na semafore červena umožnila Milanovi poobzerať babuľky na prechode. Leto odhalilo všetky zákutia verejne prístupnej erotiky. Na semafore svietila zelená. Ktosi za ním zatrúbil. Milan lenivo šliapol na plynový pedál, zamrmlal hlúpu poznámku a jeho pýcha, veľký čierny tereniak, sa pohol vpred. Mobil mu arogantným pípnutím oznámil príchod sms. Pokračujúc v jazde, zobral mobil so stredovej konzoly a periférne začal čítať.

„Lolo milujem ťa kde si mi?“

Na perách mal úsmev spokojného kocúra. Jednou rukou držiac volant pokračoval v jazde. Druhou začal písať odpoveď svojej novej láske.

„Som v meste moja Laň si ešte v práci?“

Odoslal správu. Ako blesk prišla odpoveď.

„Nie. Sedím v autobuse. Za 5 min som pri cafe.“

Okolo jeho vylešteného tereniaka sa plavili v hustej premávke dopravnej špičky osudy stoviek neznámych súputnikov.

„Otáčam sa prídem tam kde vždy milujem ťa cmuk“

V hlave sa mu krížili predstavy jeho Lane so smutnými očami jeho Viery.

Viera mala oči smutné už dlhšiu dobu. Akoby tušila, že nie je všetko ok. Dnes ráno nimi prenikavo skúmala jeho vnútro. Chcela sa dostať do jeho mozgu. Chcela zistiť prečo sa pri rannom milovaní neosobne kamsi ponáhľal. Vôbec si nevšimol, že nedosiahla vrchol. Urobil sebe dobre, jej pocity si nevšímal. Nevšimol si jej plaché signály, že ešte kúštik. Akoby to ani nebol jej Milan. Cudzí chladný egoista…

Sám pre seba sa usmieval. Viera z mysle sa postupne strácala ako sa blížil ku krmítku  lásky, kde už určite čakala jeho dlhonohá Laň. Predstava nadržanej Lane, ktorá po dlhom víkende očakáva svojho Lola mu spôsobovala vzrušenie. Nevedel sa poriadne sústrediť na šoférovanie. Jeho vek a skúsenosť sa vytesnili kamsi do čiernej diery delíria, ktoré prežíval. 

´Potrebujem sa dostať na opačnú stranu tejto štvorprúdovky´, prebleslo mu hlavou. Uvedomil si, že v rozjímaní zabudol odbočiť a pripravil si zbytočne riskantný manéver. Pribrzdil dve tony živej hmotnosti. Slnko mu bránilo plne sa rozhliadnuť. Nič, čo by ho obmedzilo hrubo porušiť všetky obecné ale i jeho osobné pravidlá nezbadal. Pomaly sa stáčal cez dve plné čiary k svojej láske.

 Mobil na stredovej konzole opäť neodbytne zapípal. Zobral ho do ruky. Skôr než ho roztvoril,  klaksón so silou sirény mu  vyrazil dych. Na strane spolujazdca, kolmo na jeho nádherný, čerstvo vyleštený tereniak, zo slnka vystúpil obrovský kamión.

Rinčanie skla, škrípanie plechov, pišťanie pneumatík, niečo veľké s tupou frekvenciou dunelo a blížilo sa k jeho duši. Obrovský šok zrušil Laň, zrušil Vieru, zrušil jeho sen.

Zdalo sa mu, že niekde v diaľke, vysoko nad svojou hlavou, počuje zavýjať sanitku.