http://www.youtube.com/watch?v=ZkA42E0jfgE&feature=related
Dubčekovské rožky sa stali mýtom, ktorý prežil vari najdlhšie. Naša mama vždy uprednostňovala chlieb. Bol lacnejší a dlhšie vydržal. Rožky boli cukríky. Drahé a pánsky márnotratné. Ale tie dubčekovské zlákali aj jej chute. Vytvorila sa legenda, ktorej sme podľahli vari všetci. Deti, dospelí, komunisti, ateisti, veriaci i antikristi.
Obchody boli väčšinou naplnené nevkusným, skoro až nepotrebným tovarom. Ten kto nezažil, tak tomu ani neuverí. Na mäso sa čakalo v dlhých radoch a banány boli luxus. Rodičia sa po večeroch rozprávali, že sa to snáď teraz zlepší. Čo sa zlepší sme nechápali. Chlieb s masťou a cibuľou sme mali stále. V nedeľu otec navaril úžasnú polievku s domácimi rezancami a mama napiekla fašírky. Bože, to boli dobroty. Nás, deti na ulici zaujímali úplne iné veci.
Nedeľné popoludnie malo zvláštnu príchuť. Naše hry ustúpili rodinným prechádzkam a rôznym návštevám. Bývali sme kúsok od Masaryčky, teda tak sa volala hlavná ulica v Žiline ešte pred vojnou. V roku 1968 niesla názov ulica SNP. Nikto však nepoužíval oficiálne meno. Dodnes je to Masaryčka, aj keď už nesie meno Národná. V polovici jej dĺžky do nej ústila ulica Rauchová. Tiež sa už volá úplne inak. No a na tej Rauchovej sme bývali. Ako by Američania povedali, tri bloky od centra centrovatého. Na krížení týchto dvoch ulíc bola veľká a slávna samoobsluha s potravinami. Dnes sú tam asi handry.
V nedeľu poobede nás otec zobral na prechádzku mestom. Mama mi obliekla tesilové krátke nohavice na traky s vyžehlenými pukmi. Biele podkolienky ako z hitlerjugend a bielu košeľu s krátkymi rukávmi. Možno dederonovú. Po Rauchovej sme sa dostali na Masaryčku. Otec vpredu, ja s mamou v miernom odstupe. Otec bafkal kvalitnú cigaru. Lovil som dym, ktorý vyfukoval. Opojne mi voňal. Chalanom som sa klamársky chvastal, že aj mne dal potiahnuť. Mama sa stránila, neznášala ten smrad. Na Masaryčke bola od nepamäti cukráreň. Dnes je v tom priestore obuv. Do nej nás Fidelov sympatizant, aspoň podľa cigary, voviedol. Čokoládové, plnkové, smotanové zákusky od výmyslu sveta. Mne malému chlapčaťu sa to množstvo zdalo nekonečné. Žili sme v meste. V meste s cukrárňami, bez aut, bola nedeľa. Slnkom opitá, nedeľou dýchajúca Masaryčka bola čarovná.
August bol hrejivý, usmiaty. Nič hrozivé nečakalo za žiadnym rohom. Otec vzal mamu per pazúch a po farských schodoch sme vystúpili do úzkej alebo farskej uličky. Na dnešnom Mariánskom námestí som študoval plagáty, fotky, programy kín. Žilina mala v tej dobe tri úžasné kina. Fatra, Úsvit a Dom odborov. Námestie bývalo v letné nedele skoro ľudoprázdne. Asi sa išli všetci kúpať na Kysucu. Aquaqpark neexistoval v slovenskom slovníku. Taký bol aj osudný august 68.
No a to by na dnes stačilo.