Kam vlastne patríme? Čo vlastne chceme? My ako národ. Národ čo sa bojí sám seba. Bezdôvodne. Sme šikovní, sme dobrí. Len si nepamätáme svoju minulosť. Len nevieme nič o svojej budúcnosti. A prečo sme pustili do čela negramotných šašov. Urazil som klaunov. Tí za nič nemôžu. My ako národ sme zlyhali. Nepoznáme básne, nepoznáme svoju dušu, nevieme nič o človeku v nás. Bojíme sa ho. Máme strach. Naše túžby by chceli zažiť lásku. Všetko by sme chceli. Lásku, chvenie, emócie, obete, básne. Aj toho človeka. Tak čítajme svojich klasikov. Verte mi, boli dobrí. Lepší ako vy, ako ja, ako tento svet.
Pozdravujem vás. Dobrú noc vám želám.
P.S. Čítajte Hviezdoslava, Kostru, Kraska, budete písať krajšie básne.