Hachiko. Plakali sme všetci.

3. novembra 2010, josezuna, o filmoch

Priznám sa, zvieratá mám rád. Od určitého veku, však filmy o zvieratách nevyhľadávam. Väčšinou filmy o zvieratách útočia na naše city a zvierací hrdinovia sú pomaly postavení na úroveň človeka. Len málo filmov dokáže udržať odstup od priamočiarej, povrchnej, či lacnej sentimentality. Dokonca sa predpokladá, že hlavnými účastníkmi predstavenia budú deti a na ich city sa dá zaútočiť úplne jednoducho.

V ľudskej spoločnosti máme tak veľké množstvo problémov, ktoré nevieme kvalitne pretlmočiť do dobrých filmov, kníh, divadelných predstavení, ktoré by nás nútili sa zamýšľať, kam vlastne smerujeme, aké hodnoty majú pre nás cenu, načo sme vlastne na tomto svete. Tak prečo riešiť zvieratá. A s ohľadom aj na môj vek, všetko už asi v živote vyriešiť nestihnem, do určitej miery som filmy o zvieratách vytesnil zo svojej dramaturgie a sústredil som sa viac na ľudí.

 Slečna v požičovni ma však presvedčila, že film HACHIKO je iný. Dal som sa  nahovoriť. Na obale bol dokonca sympatický Richard Gere. V duchu som sám seba presviedčal, že prečo nie. Gere bol na obale usmiaty a hral sa so psom. Na internete som sa dočítal obligátnu reklamu, že je to film pre dospelých.

 A poviem vám, film je úžasný. Vrelé ho odporúčam každému, kto chce uvoľniť svoje emócie, kto chce v sebe stretnúť človeka. My sme plakali všetci. Ešte aj náš pes kňučal a kocúr nemohol zaspať. Dodnes mu šklbe v spánku papuľkou. Je to film o tom, aká obrovská dokáže byť vernosť. Cez zvieracieho hrdinu si uvedomíme, čo to znamená byť oddaný, vytrvalý. Bez ohľadu na útoky počasia, nebezpečenstvá. Vzdať sa pohodlia a čakať na niekoho, koho máme radi. Ten film treba vidieť. Vernosť je úžasná vlastnosť, ktorá nám v ľudskom svete tak často chýba.