Vlastenectvo, symboly, jazyk

4. novembra 2010, josezuna, naša súčasnosť

Len ten, kto pochopil svoje vlastné dejiny, svoju minulosť, činy svojich predkov, môže byť vyrovnaný s útokmi neznalých. Len ten, kto sa poučil, môže byť vyrovnaný. Bez poznania  niet vyrovnanosti. Vyrovnaný s týmto svetom, s ľudskou hlúposťou, no nie s naším parlamentom. S tým sa vyrovnať nedá.  

 Vlastenectvo je národná hrdosť. Aj k vlastenectvu treba človeka viesť. Vlastencom sa nikto nerodí. A štát bez vlastencov skôr či neskôr zanikne. Ak nechceme Slovensko, tak nech sa deti v škole učia trebárs nemeckú hymnu, zástavu dajme čínsku a ústavu americkú. Hranice zrušme a sochy zbúrajme všetky. Myslím tým aj Svätého Štefana, lebo jeho svätožiara bola, je a bude oči kolúca okupačná, podmanivá politika a žiadna svätosť. Viva Uhorsko.  Len prosím vás neprotestujte. K zbúraniu dôjde postupne.

 V USA majú zástavu aj na záchode a ústava je skutočne základný kameň americkej demokracie. V Mexiku štátnu vlajku obrovských rozmerov vyvesia a zvesia dvakrát za deň a spievajú hymnu. Do Dunajskej Stredy prinesú všetci neSlováci maďarskú zástavu, ako symbol. Symbol čoho? Demokracie? A my sa za svoje symboly, ústavu hanbíme. Hanba nám.   

 A Slovenský jazyk tiež treba zrušiť. Je veľmi náročný aj pre Slovákov. Aj keď sa Štúr bude hnevať, navrhujem za úradný jazyk, jazyk na mojej topánke. Je jednoduchý a ja si s ním rozumiem.

 

HOWGH