Žasnem v nemom úžase

18. novembra 2010, josezuna, naša súčasnosť

Nad tým všetkým, čo tu produkujete. Vy ste vôbec nepochopili o čom bol socializmus a o čom je doba, ktorú žijeme?  Vy asi neviete o zavraždených nevinných, vy asi neviete o ľuďoch, čo sedeli v Jáchymove len tak, lebo sa nehodili režimu. Vy ešte budete obhajovať výhody diktatúry proleteriátu. A boli ste už vôbec na svete? O akej voľbe v socializme tu vediete debaty? Drž hubu a krok, inak si nepriateľom vlasti. Ste všetci zabudli, či čo sa vám stalo s pamäťou?  Žiadna voľba nebola. Bola jedna neomylná strana riadená z Kremla a tú si buď poslúchol alebo si skončil. Aké zdravotníctvo? Veď vedelo vyliečiť len nádchu a angínu a všetko ostatné sa ani do utajených štatistik nedostalo. Deti s DMO dali do hlbokých lesov, aby sme nevedeli, že aj socialistickým ľuďom sa narodí postihnuté dieťa. Detské domovy vyprodukovali nesamostatných, nepripravených bezdomovcov. Socializmus, kde kradli všetci. Štát vraždil. To je demokracia?

To, že dnes sme, kde sme, je len a len na našej vôli. My si predsa vyberáme chameleónov ako Dzurinda, sľubovačov ako Sulík, diablove deti ako Fígeľ a spol., a populistov ako Fico. Až dejiny môžu raz posúdiť, kde bola pravda. Ale socializmus vraždil bez súdov, len tak z roztopaše. Stoosemdesiat politických vrážd, tridsaťtisíc odsúdených na základe vykonštruovaných procesov a celá spoločnosť v strachu a schizofrénii. Tak sa vráťme a som zvedavý, kto tu zostane a zhasne svetlo. Česť práci súdruhovia.