Nádherný letný deň. Slnko sa kúpe v modrej vode jazera. Päť priateľov zhodilo všetky zábrany a len tak na Adama šantí v chladivej vode. Znenazdajky sa na náprotivnom brehu zjaví skupinka sexi dievčat. Brunetky, blond, pekne stavané, proste ako zraz modeliek. Podobne ako chlapská časť zhodia svoje šaty, ak sa tie kúsky handričiek dajú nazvať odevom.
Dvadsaťročný Adonis sa otočí k priateľom a zvolá:
“ Doplávame k tej nádhere na druhej strane a všetky poriadne pomilujeme, až budú skučať rozkošou.“
Tridsaťročný Orlando s uhrančivým pohľadom pozrie na ostatných a hovorí:
“ No dobre doplávame. Aspoň sa zohrejeme. Ale nie všetky. Budeme si vyberať tie krajšie.“
Štyridsaťročný Javier s dištancom pozrel smerom k šantiacim nežným stvoreniam a akoby bez záujmu prehlásil:
“ Čo blbnete. Sa mi nechce. Počkáme až doplávajú ony sem. Nech sa tie krásky namáhajú.“
Päťdesiatročný Tom mykol frajerský hlavou a odhodil svoju bohatú mokru šticu z očí. A ako správny účastník sprisahania s obavami v hlase vyšplechol:
“ Bacha, bacha chlapi!! Mám silné obavy, že už sem plávajú.“
No a šesťdesiatročný Richard pocítil strach. Stihol len vykríknuť:
“ Do prdele, robme, že sme mŕtvi. “ Boli to jeho posledné slová.