Čižmy

10. decembra 2010, josezuna, poviedky?

So Sylviou popíjali svoju temer pravidelnú kávu v útulnej kaviarni v centre. Za oknom snežilo. Minimum ľudí sa túlalo touto metelicou, ktorá sa spustila mesiac pred Vianocami. Z reproduktorov sa každú chvíľu spustila únavná až trápna  bukukele reklama.

Drkotali len tak. O ničom, o všetkom. O darčekoch, o pečení, o topánkach u baťu, či o úchvatných čižmách v talianskej predajni. Sylva by si ich aj kúpila. Ako však doma predostrie, že utratila toľko peňazí za jedny čižmy. A Peter je z tých, čo si pôjde zistiť, koľko v skutočnosti stáli. Bude jej ich vyhadzovať na oči pri každom zrnku piesku v ozubení  ich vzťahu.
Michaela im objednala likér. Niečo sladké a hrejivé do nepohody za oknom. Na Sylviu mal lepkavý nápoj s chuťou bylín povzbudivý a uvoľňujúci účinok. Asi si tie čižmy predsa len pôjde vyskúšať. Možno už ani nemajú jej číslo. Možno sa jej už ani nebudú tak ukrutne páčiť, ako keď ich zbadala prvý krát vo výklade. Na revanš a do druhej nohy objednala likér aj ona. Bolo im veselo. Smiali sa, chichúňali, tajomne šepkali. V kaviarni boli len ony dve a dva mladé zaľúbené páry.

Asi by som mala počúvnuť Mišku. Pre jedny čižmy sa svet nezrúti. Pri najhoršom vývoji bude tvrdiť, že vyriešila svojho ježiška. To síce neobháji, ale teraz tomu verí. Už sa v nich vidí. Bude sa v nich niesť ako pávica. Jej dlhé štíhle nohy sa zmenia na dve nekonečné nekonečne krásne rovnobežky, ktoré sa pretínajú v najsladšom bode. Tak o jej nohách hovoril Peter, keď si ju bral odzadu. Použijem svoje ženské zbrane, presne ako mi radí Michaela. Veď si ich nekupujem každý mesiac. Čosi som si tajne ušetrila. Keby Petrík nebol v poslednom čase taký skupáň, mohla poprosiť jeho, nech jej urobí radosť. Ten je mĺkvy, akýsi chladný, ako dnešné počasie. V jeho pohľade sa jej niečo nezdá.

Miša vytrhla Sylviu z chmúrnych myšlienok. Jednoznačne a razantne rozhodla, že pôjdu spolu vyskúšať tie zázračné, teda aspoň podľa ceny, čižmy. Dopijú kávu a odhodlane sa vyberú do talianskej predajne. Mladý čašník doniesol účet. Usmieval sa. Bol to taký neskúsený zajko. Tak si pre seba pomysleli. Veď už počas rozhovoru, ho stihli zhodnotiť. Zblízka už taký nepodkutý nevyzeral. Priniesol očarujúcu chlapskú vôňu. Žmurkli na seba. V tvárach im šibrinkoval koketný úsmev.

Vyšli do zasneženého podvečera. Bolo sychravo. Ešteže si dali likér, ktorý ich hrial. Prešli ulicou bez ľudí. Len snehové vločky a černoško s mobilom v každom druhom výklade. Na hlavnej ulici sa tmolilo zopár polárnikov. Talianska predajňa bola vysvietená. Jej výklad bol lákadlom ženských túžob. Zastavili sa na sekundu pred výkladom, aby sa pokochali v pokoji na skvelých módnych ponukách.

Sylvia hľadela s otvorenými ústami do predajne. Bolo jej horúco. Vo vnútri, pomedzi vystavené kusy, videla svojho Petra. V ruke hladil bosú nohu cudzej blonďavej babuľke. Skúšal jej tie bombové čižmy. Usmiaty, s pohľadom slintajúceho, prešedivelého blaha. Chichot blondíny roztopil aj ľad pred výkladom. Sylvia sa zmenila na cencúľ. Rovnobežky sa preťali.