Belostné páperové vločky snehu mi úpenlivo klopú na okno. Chcú ísť dnu. Zohriať premrznuté telo, skrehnuté dlane. Ich prosby mi bodajú dýku do srdca. Chcem, aby ovládali čítanie z pier, aby ustúpili od mojich dvier. Chvíľu sa mi zdá, že rozumejú. To len vietor odfúkol ich bokom. Nástojčivo narážajú do skla, hromadná samovražda v bielej metelici. Na mojom líci kotúľa sa slza. Ako im vysvetliť, ako im naznačiť, že nechcem byť vrah. Že nechcem roztopiť ich snový život v teple svojej izby. Odlomím cencúľ, prebodnem si srdce. Chcem splynúť v ich dave. Je ľadový. Bolesť necítim. Nado mnou vločky tancujú. S údivom, so smiechom, na špičkách krúžia vôkol môjho nehybného tela. To by ste chceli? Smrť v bielej perine? Je mi teplo, horúčosť ma zalieva. Perinbaba práši v nebi periny. Biele pavučinky zliali sa do bieleho mlieka. Moja myseľ stráca súdnosť. Snívam? Mrznem? Prelud si ma podmanil. Veď je mladá, krásna, vábivá. Zostúpila ku mne, ľad zo srdca vyrvala. Prečo vôbec nekrvácam? Krv mi stuhla. Pozerám do tých blankytných očí. Vidím v nich svoje detské sny zašumené vločkami. Skloní sa ku mne. Bozk pritlačí na pery. Maliny? Jahody? Teraz v snehu, v mraze? Do ucha šepce mi. Tie vločky som vám priniesla, aby ste sa zastavili. Máte už len pár dní prejaviť v sebe človeka. Urobte si Vianoce, ľudia. Budem sa s vami tešiť, perinou triasť. A ty Zuna, si môj vyvolený. Tebe som maliny vyčarila z kúzelného času viery v zázraky. Ešte párkrát prídem za tebou. Tak sa nebráň mojím poslom, keď zaklopú ti na okno. Otvor srdce a počúvaj vločky. Som predzvesť, som zvestovanie. Prinášam pokoj, lásku, a tebe maliny.