Čokoláda, losos, čipky. Pozerá na mňa úžasná plnohodnotná žena s pozitívnym pohľadom. Oblizujem jej prst namočený v čerstvom snehu z bielok. Sladkosť okamihu sa mi prevaľuje po jazyku. Žmurkla na mňa. Šibalský? Vábivo? Či čo sa deje? Žeby potrebovala rozmiesiť voľajaké cesto? Určite ma bude potajomky sledovať, čo dokážem prstami. Či viem, čo to znamená „s citom“. Spod červeného pulóvra sa tlačia čipky a jej prednosti. Som v rozpoložení. Cesto sa mi lepí na prsty, dlane, niekde je zrada. Jej ženské boky v obopnutej sukni ma elektrizujú. To cesto má celého dolepí. Nigella niečo šepká . Neviem čítať z jej zvodných pier. Ten jej úsmev ma zabije. Ľahkosť s akou sa predo mnou zvŕta je ľahkosťou pierka. Aha! Pochopil som. Málo múky, preto lepí. Cítim jej vôňu, jej vesmír ma pohltil ako čierna diera. Mne je horúco. Ona sa smeje. Vyťahuje z pece voňavé pečivo. Jednohubky na stole po mne hádžu očkom. Cesto mi kypí z vandlíka. Ona si vyzlieka pulóver. Som namäkko. Neviem kam pozerať. Miesim a miesim. Zhadzuje sukňu. Stojí tu predo mnou. Len tak v čipkovanej bielizni. Odhadzujem cesto, vandlík, zábrany. Mám ruky zababrané ako chlapčisko, ktoré sa hrá v letnom daždi s mlákami. Ako ju uchopiť a neufúľať jej dokonalosť. Vrhám sa na jej pery. Kašlem na ruky dolepené od cesta. Kedy ešte bude takáto príležitosť? 
„Karol, Karol, ty si zaspal. To čo má znamenať. Takto mi to cesto nevymiesiš. A načo ti beží tá telka? „
Len s námahou opúšťam svoj sladulinký sen. Otváram oči. Cesto mi kypí z vandlíka. Mám dolepené tepláky, tričko a ruky prilepené o vlastné vlasy. V telke beží reklama na bukukele Vinoce. Moja Nigella, kedy sa opäť stretneme? Teraz neviem či do tých tvojich jednohubiek idú ďatle alebo figy. Asi dostanem pod stromček figu borovú. Kamilka odhalila moju snovú neveru. Vraj som miesil a kecal cez zuby, „ Nigella, Nigella“. Použijem ďatle.
Len na vysvetlenie. Vľavo hore je moja Kamilka. Vpravo je Nigella počas lekcie pečenia.