Neobhajujem darebákov, len si myslím, že sedieť by mali viacerí

23. februára 2011, josezuna, naša súčasnosť

To čo sa stalo v prípade tej zvláštnej olympiády, ktorej ani názov neviem správne napísať, je smutné. Ale také veci sa diali, dejú a budú diať. Celý svet v honbe za mamonom zisku používa nekalé prostriedky. Teda také, aké sú mu umožnené. A človek tvor hĺbavý, vymýšľa ako obísť zákony, ukradnúť čo najviac, zanechať spúšť, obalamutiť naivných či hlúpych. Záhubu, či už morálnu  v podobe okradnutých, schudobnených,  či dokonca konkrétnu hmotnú, v podobe rozostavaných a chatrajúcich objektov, vhodných akurát ak pre bezdomovcov, vedia niektorí jedinci dokonať dokonale.  Tak je tomu i v prípade pána Rudu. Mne len neide do hlavy, že on už je aj za mrežami, so želiezkami na rukách a iní, ktorí rozkradli miliardy, sa na nás usmievajú z televízie, parlamentu, či vlády.

Pán Fruni sedí dodnes, hoci v normálne fungujúcom právnom štáte by už dávno bol na slobode. Veď aj iných po odpykaní polovice trestu prepustili. On má však smolu, lebo si na ňom vytĺkajú všetci politický kapitál. Pán Majský a spol. sa len smeje nad nemohúcnosťou špeciálneho súdu a užíva si peniaze i mladú milenku. Tunelári z tunelu Branisko sa tiež ukryli v kvalitnom tuneli, no a náš najväčší tunelár sa usmieva zo svojej Elektry. Spravodlivosť sa asi utopila v Dunaji. Hlavne, že máme aspoň jednu konkrétnu obeť, tí ostatní sa stratia v zabudnutí.