Socializmus v perestrojke sa nevzdával svojich pravidiel. V ľuďoch síce začínala tlieť iskierka, že by sa mohlo veľa v ich živote zmeniť ale pri čítaní novín, sledovaní televízie, či počúvaní rozhlasu sa toho až tak veľa neperestrojilo. V Prahe komunisti urobili takú smiešnu rošádu, a to bolo všetko. Najlepšie na celej tej rošáde bolo vystúpenie nového generálneho tajomníka na jednej schôdzi, kde sa ocitol ako kôl v plote. Kazeta s jeho prejavom kolovala tajne medzi národom a Hlas Ameriky ju vysielal ako zábavný program. Bol to smiech cez slzy. Všetci sme sa smiali, do vankúšov sme po nociach plakali.
Ivan to celé nechápal. Nerozumel, prečo sa všetci čohosi boja. Čohosi, či kohosi? Jednoducho mu to nešlo do tej jeho mladej kotrby.. Nevedel sa zmieriť s tým obrovským pokrytectvom. Ich myslenie a celý život boli zakliate. Schizofrénia najvyššieho stupňa. Darmo Gorbačov v telke nabádal k zmene, dole sa ta zmena nemohla akosi pretlačiť, presadiť. Akoby ste chceli zasadiť semiačko do betónu. Tí, ktorí riadili krajinu, držali opraty pevne v rukách. Aspoň sa tak tvárili.
Mal svoje pracovné zaradenie, podnikový trojizbový byt s výhľadom na rieku, peknú ženu, ktorú miloval a dve džavotavé bambina, ktoré mu boli všetkým. Ale spokojný nebol. Liezlo to po ňom ako slizký had, celá tá pretvárka, v ktorej museli žiť. Stále sa krotiť v názoroch, nemôcť naplno rozvinúť svoje schopnosti a ukázať svetu, že som akurátny, nemôcť sa len tak schytiť a ísť na pivo do Poľska, vlastne skoro nikam. Čítať len to čo niekto dovolí, sledovať filmy, ktoré za nič nestoja a nič neriešia. Pozerať na svoj socialisticky život v socialistickom blahobyte, to je teda výhra. Počúvať hudbu, ktorú schváli komisia cenzorov. Bahno.
Ešteže kúpil starú škodovku a môže občas vypadnúť na výlet. V tej škodovke má rádio s kazeťákom. A z Poľska si doviezol kazetu Roy Orbisona. Sadne si do škodovky, pustí kazetu a počúva California Blue. Ľahnúť si tak raz do piesku, kde sa oceán stretáva so súšou a mať nad sebou tu kalifornskú modrú. Asi by som umrel.
Výlet vlastným autom, to je v reále určitý prejav nespútanosti. Slobodne si zvoliť čas odchodu, miesto výletu, čas návratu. Má to čosi do seba. Je to síce smiešne ale predsa je, určitý prejav demokratickej voľby. Prejav slobody v neslobodnej krajine. Ríša tmárstva uväznená v dogme. Niekto tam hore ho ma asi rád, dostal devízový prísľub do Juhoslávie. Ešte väčší výlet, ešte väčšia sloboda.
Pozitívny bod na horizonte. A možno bude aj California Blue.