Okamihy sladkobôľnej krásy

Kedysi strašne dávno, asi niekedy v praveku, keď som opustil bezstarostné školské lavice a začal som pracovať, som sa zoznámil v kine s jednou brunetkou. Volá sa Andie MacDowell. Film bol adaptáciou románovej ságy o Tarzanovi z rodu opíc, ktorú sme ako mládež hltali vo veľkom. Ja si z toho filmu pamätám hlavne Tarzana a opice. Jane som si uvedomil až u našej rodinnej priateľky na káve, keď nám sebavedome prehlásila, že aj brunetky môžu byť pekné a príťažlivé. Myslela tým Jane zo spomínaného filmu. Známa bola samozrejme kučeravá brunetka. A Ako čas bežal stretol som Andie viackrát.

Ďalšie veľmi príjemné rande som s ňou zažil vo filme Zelená karta, kde si nahrávala s Gerardom Depardieu. Pôvabný romantický príbeh o získavaní amerického občianstva, v ktorom sú perzonifikované prostredníctvom dvoch hlavných hrdinov základné, či zásadné vlastnosti Američanov a Francúzov.

Až prišiel rok 1994 a s ním Štyri svadby a jeden pohreb. Jej herectvo, jej úsmev, jej túžba zviesť váhavého Angličana boli a sú doteraz očarujúce. Dokonca i jej odhalené stehná v posteľovej scéne ma dodnes mátajú. Jedna z najlepších komédii, kde sa mieša veselosť s žiaľom, anglický humor s jej americkým šarmom, krásou.

Naposledy ma očarila svojím prístupom k životu vo filme Druhá mladosť, kde si ako žena na prahu stredného veku nájde mladého zajačika. Kus životnej pravdy, rôznych názorov, vyhrotenia priateľstva, nepochopenia ale hlavne tej najzákladnejšej čarovnej esencie nášho života, lásky. Má dnes narodeniny. Žiadne okrúhle, jedny v rade. Asi si pustím tie Štyri svadby a pokochám sa prosto marťansky.

foto  IMDb