Pánbožko sa nado mnou zmiloval a zoslal mi do cesty trojicu cyklistiek bez zábran. Pristavili sa v bufete, dali si kofolu, pochichotali sa a pokračovali v športovom snažení. Ja za nimi v miernom odstupe, aby som videl hriešne reakcie okolia a mohol vám sprostredkovať skazenosť doby, ako aj hriešnosť tohto športu v ženskom prevedení. Ich tempo mi vyhovovalo. Žiadna časovka jednotlivca. Príjemná vyhliadková jazda. Zadok ma už nebolel, len elasťáky sa mi zrazu zdali priúzke. Blížili sme sa k nadjazdu, križovatke s rušnou hlavnou cestou. Z cesty sa valil dym, húkali sanitky a bolo počuť škripot brzdiacich áut. Zostali stáť na mostíku a sledovali cestu. Ja v tesnom závese, tváriac sa, že mi niečo spadlo na zem. Jedine ak rozum ale ten som stratil už asi vtedy, keď som sa podujal na takúto zložitú vedeckú prácu. Pokiaľ bola doteraz havária len v jednom smere, moje tri objekty výskumu spôsobili absolútnu zápchu na ceste. Plechy sa kopili, puklice lietali, bol nádherný slnečný deň. Keď som sa lepšie rozhliadol, zhliadol som prapríčinu tejto kalamitnej situácie.Auto a pri ňom žena s nohami až po zem. Asi dostala chuť na cigaretku. Odpočívadlo ďaleko, jej absťák neznesiteľný. Spokojne sledovala to mužské automobilové inferno.
