Chcem deklarovať, že v svojej podstate som rád, ak existuje aj takýto blog, ako je blog Pravda. Blog, kde sa dalo do určitej doby zverejňovať temer všetko. Písmenka, fotky, videa a k nim komentáre, ktoré neskôr prešli do debaty. Bez zložitej osobnej registrácie, bez rizika a strachu.
Postupne sa mi zdá, že doba priniesla obmedzenia, určité prvky cenzúry, limity. Začalo to zrušením komentárov a ich presunom do debaty. Pokračovalo s upozornením na autorské práva použitých fotografii či videi. A oddnes spoplatnením debaty.
Podobnými krokmi stráca tento blog svoje postavenie, svoj význam. Aby ľudia platili len za to, že chcú prispieť názorom k nejakému príspevku je smutné. Príspevku, ktorý zadarmo a zo slobodnej vôle prispievateľa bol zverejnený práve na blogu Pravda. A prispievateľ bez odozvy zostane ako človek bez pevnej zeme pod nohami.
Aby som sa bál zverejniť fotku len preto, že sa niekto trasie o autorstvo. Ak si ju tak cení, tak si ju predsa ochráni, označí, zabezpečí proti stiahnutiu, použitiu. Po nete kolujú miliardy voľne prístupných fotografii, videií, článkov, citácii a neviem čo všetko možné. To je výhoda internetu. Rýchly a slobodný prístup k informáciám každého druhu.
Vonku je pekný májový deň. V hokeji sa nedeje nič tragické. Len na blogu priťahujú skrutky. Blog Pravdy mi začína pripomínať pokryteckú Ameriku, v ktorej tiež skupina cenzorov určuje koľko krát môže byť vo filme použité slovo fuck, aby bol prístupný pre všetky vekové kategórie. Cenzorov, ktorí dosiahli, že v hollywoodských filmoch spia herečky v podprsenke, nohavičkách a na to si natiahnu mužské flanelové pyžamo. Ameriku, kde je každý druhý spasiteľ a kazateľ, len boha vymenili za peniaze.