Lipšic i Sulík prilievajú olej do ohňa

17. júna 2011, josezuna, naša súčasnosť

Áno. Nijak inak nemožno nazvať ich výroky, ich počínanie, ako obyčajné prilievanie oleja do ohňa nenávisti, nič neriešiacíh nekonečných sporov, ktoré nemajú víťaza, majú len porazených, a to sme my občania Slovenska.

Stalo sa súčasťou slovenského politického folklóru, že každý, kto vstúpi do politiky, má zrazu v hlave osvietenie a rozumie absolútne všetkému najlepšie. Už keď pán Sulík podával na ústavný súd svoje podanie proti podaniu JUDr. Tichého, rozmýšľal som, či môže mať predseda Slovenského parlamentu tak nízke právne vedomie. A jeho výroky po rozhodnutí Ústavného súdu mi potvrdili, že môže. Ak predseda parlamentu nechápe, že tajná voľba GP je v súlade s demokraciou a ústavou, čo by sme potom chceli od občanov. Jeho výroky vedú k dehonestácii a následne k anarchii. Načo máme potom Ústavný súd, súdnictvo, vládu parlament. Odovzdajme moc do rúk pár najmúdrejším a ušetríme peniaze, svoje nervy.

Právnik JUDr. Lipšic by rád situáciu v súdnictve riešil referendom. Akým referendom? Ďalším neplatným? Boli by to opäť len vyhodené peniaze, ktoré by sme museli venovať my občania. Voľby do parlamentu sú predsa najlepšie referendum. Je na politikoch, poslancoch, aby sa v parlamente dohodli v záujme občana a riešili problémy súdnictva, prokuratúry. Referendum v ústach pána Lipšica je len obyčajný priehľadný populizmus.

Je smutné, že náš parlament sa nevie dohodnúť absolútne na ničom. Akoby naďalej kráčal cestou, ktorú mu vytýčil veľký Mufty JUDr. Mečiar. Akoby tou svojou túžbou po neobmedzenej moci nainfikoval celý parlamentný systém na Slovensku. Kiež by tá infekcia zničila generáciu nakazených a objavil by sa skutočne niekto nezaťažený, pozitívny, niekto, komu by aspoň trochu záležalo i na občanoch. Ale to som už asi zašiel do rozprávok.