sedeli sme na múriku, hompáľajúc nohami
ako malé deti čítali sme listy pod nami
ten miluje tú a tá zas tamtoho
iba starý dub tu nemá nikoho
odišli mu dávne lásky, stratili sa milenci
slnko láme svoje lúče v vyhodenom kredenci
pamätá si vášeň, stony, ba aj slzy rozchodu
ona milovala, on mal radšej pohodu
vietor listy pozametá do kúta
jeden mladík na lavičke svojej milej hrkúta
jeho ruky pod jej blúzkou
driapu sa hor cestou úzkou
za pár rokov možno svoji
ak ich vášeň, snáď aj láska, nevyhorí
koniec listy oznámia nám farebné
možno šťastný, veď sa k sebe túlia nesmierne
ak tu sedieť nebudeme, nevadí
starý dub to zaznamená, všetky scény v poradí
a vždy takto na jeseň
listy s vetrom premenia sa na pieseň