Mám rád ženskú krásu. Dokonca mám rád erotiku. I jedno i druhé patria k životu. Milujem hudbu, ako univerzálny jazyk medzi ľuďmi. A občas si ešte aj dnes vypočujem Daru Rolins. Je to Slovenka, ktorá sa ako tak presadila v československom šoubiznise. Osoba, ktorá sa nebála zmeniť naše vnímanie malej Darinky a Zvonkov šťastia, vo vnímanie zrelej osobnosti s názorom a premenou na úplne iný štýl hudby. Štýl, ktorému nie všetci rozumieme. Veď hudbe ani netreba rozumieť. Hudbu je potrebné cítiť. A ja sa priznám, že tomu jej novému štýlu som nie veľmi prišiel na chuť. To ale neznamená, že je to zlá muzika, ktorej sa venuje. Len keď sledujem jej najnovší videoklip a počúvam hudbu, ktorá sprevádza obraz, nie som si istý či už vôbec niečo chápem. Zdá sa mi to všetko trochu násilné, bez ducha, bez nasadenia, bez emócii. A emócie jednoducho k hudbe patria. Možno sa mýlim a k súčasnej hudbe patrí hlavne sexom nabitý klip. A možno aspoň polovica čitateľov môjho blogu bude mať pekné sny.