Asi sa ma spýtate, o čom meliem. Buď patrím tam alebo tam. Vyzerá to síce jednoducho ale život v svojom reálnom podaní taký jednoduchý a priamočiary určite nie je. V svojej podstate som mal vlastne šťastie, že som bol ovplyvnený prostredníctvom televízie, rozhlas bol o inom, českou kultúrou. Českou hudbou, českou zábavou, českými komediantmi v tom najlepšom slova zmysle a konečne i českou špekulatívnou povahou. České knihy som poznal, no Slováci mi imponovali viac. Viac sa stotožňovali s mojou mladou revoltou kypiacou dušou. Zo svojej najrannejšej mladosti mi v pamäti utkvel videoklip s Milošom Kopeckým. Dodnes som asi nenašiel lepšiu verziu. Pre porovnanie uvádzam klip i v podaní modernom, ktoré síce nie je zlé ale na Miloša v mojich detských očiach nemá.
Robbie je určite skvelý bavič, kam sa hrabe na Miloša.
Keď už som pri hudbe, českej hudbe, nebudem vlastne odbiehať. Na prelome našich moderných dejín som sa zoznámil so swingujúcou rockovou kapelou, ktorej spevák ma zaujal ešte v socialistickej televízii svojím osobitným pražským akcentom, frázovaním. Na jednom svojom CD zablúdili do hlbokých českých dejín pop music a objavila sa skvelá pesnička. Musím priznať, že v tomto prípade sú obe verzie perfektné. To na na dnešnú noc a na začiatok stačilo. Niečo si nechám i nabudúce.
Pôvodná a určite skvelá verzia V&W
A keď sa do toho oprie rocková kapela. Priznám sa, že tu mi viac reže to moderné vydanie. Ale to je len môj osobný názor.
Nezatracujme, čo vytvorili generácie pred nami. Všetko dobré si svoju cestu nájde vždy znovu a znovu.