Bol som krátko po vysokej škole, Keď v kine premietali sfilmovanú knihu mojej mladosti o Tarzanovi z rodu opíc. Bol som uchvátený a temer som uveril, že vo filme hrali vytrénované opice a nie zamaskovaní herci. Sedeli sme pri víne a rozoberali film, keď priateľka povedala zásadnú vetu, ktorú som si navždy zapamätal.
„Konečne raz ukázali, že aj brunetky sú pekné.“
Tak som sa zoznámil s Andie MacDowell. „Zabudol som“ na opice, na Tarzana, no brunetka Andie zostala v mojej mysli navždy.
Tesne po revolúcii sa k nám dostal film „Green Card“, v ktorom sekundovala francúzskemu milovníkovi života. Bol to skvelý koncert hereckého umenia a jej tmavovlasej krásy. Romantika s trochou grapefruitovej horkosti.
A nesmiem opomenúť jej rolu v „Štyroch svadbách“, kde si láska hľadá zložito cestu, aby spojila tých pravých. Jej odhalené nohy v malom hotelíku, kdesi v Anglicku, ma fascinujú dodnes. Žeby som sa mýlil a neboli to nohy ale jej nádherný úsmev.
Či tak, alebo tak, dnes má narodeniny. Lebo aj pekné ženy krásnejú.