V sobotu večer som pozeral prvú časť dokumentu zo zákulisia Vatikánu, ktorý ma utvrdil v tom, že súčasnej katolíckej cirkvi na čele s biskupom Ríma, nejde o učenie Krista, nejde o človeka ale len a len o moc starých prehnitých štruktúr. Pohodlné prdenie do zlatom vyšívaných vankúšov, rozjímanie o ničom, lebo ak by rozjímali o živote za oknom svojich palácov, rozbolela by ich hlava.
A dnes som to všetko dostal na tanieri v slovenskom vydaní. Sledujúc dialóg na TA3, kde posadili mladého redaktora, ktorý nevie kam patrí a odkiaľ vietor fúka oproti vzdelanému človeku s názorom som žasol, pozitívne, že sa našiel človek, ktorý nesúhlasí, aby katolícka cirkev hovorila rečou, ktorá dnešnému človeku nič nehovorí. Cirkev, na počiatku ktorej stál slobodný človek a demokrat sa bojí samej seba, svojich vlastných myšlienok, ktoré káže.
Myšlienka je to najsilnejšie, čo dokáže pohnúť svetom. Myšlienka, ktorá oslobodí človeka od materiálnej biedy tohto sveta je zrazu hrozbou zastaralej a hnilobným pachom nasiaknutej katolíckej cirkvi. Myšlienka, ktorú nevyslovil niekto v Ríme ale v Trnave je nočnou morou ľudí, ktorí už dávno nemajú čo hľadať v katolíckej cirkvi. Ibaže by sme všetci stratili pamäť a neverili nie zväzkom ŠtB ale ani vlastnému zraku.
Mám obavu, že arcibiskup Bezák zostane nepochopený a konzervatívne a moc vlastniace sily v katolíckej cirkvi ho odstavia úplne. Aj keď vieru mu zobrať nemôže nikto.