Nechcem hájiť žiadnu stranu. Nefandím nikomu. Som vlastne len figúrka, s ktorou si mocní tohto sveta robia, čo chcú. Ak odovzdám hlas, je to len číslo do počtu. Žiaden záväzok pre príjemcu, že by mi mal byť zaviazaný dodržiavaním svojich volebných sľubov. Volič – občan je zaujímavý v deň volieb. Potom sme skôr na príťaž. Hlavne ak vyžadujeme rovnaký postoj ku každému občanovi v zmysle ústavy.
Prokurátor, a nielen generálny, má v tomto štáte od čias komunistov až podnes veľmi silné postavenie. V kombinácii s vysokou mierou korupcie, ktorá nás obklopuje, je to priam vražedné spojenie. Ak mám vplyv a moc, môžem ovplyvňovať životy jednotlivcov, ba celých záujmových skupín. A moc má generálny prokurátor na Slovensku takmer neobmedzenú. Preto ten obrovský humbuk, či cirkus. Nejde o fazuľky, ide o posilnenie moci. Posilnenie zametania pod koberec a na druhej strane vťahovanie aj nepotvrdených vecí do roviny trestnej. Je to ako keď celú šachovnicu ovláda jeden človek. Žiadne delenie na bielych a čiernych. Raz sa to môže zvrhnúť proti každému, záleží len na tom, kto dá viac.
Preto nemôžem súhlasiť s tým, že človek, ktorý bol zvolený za generálneho prokurátora sa „ľudsky pomýli“, skartuje výpoveď a na druhý deň, keď sa vyspí zopakuje pokus o výpoveď ešte raz. Ak takto konajú prokurátori všeobecne, tak to nie je proces spravodlivosti ale proces manipulácie. Ako môžem veriť slovám pána Čenteša, že nič neupravoval, že nič nezmenil? Vari nie na základe tvrdenia pána Matoviča? Ako môžem potom vôbec veriť prokuratúre, že po vzore svojho najvyššieho, občas niečo omylom neskartujú. A ako čerešnička na torte je klamstvo pána Čenteša, keď sa snažil svoje skratové konanie preniesť na niekoho druhého. Tak asi aj v päťdesiatych rokoch sa komunistickí prokurátori občas ľudsky pomýlili a poslali na smrť nevinných.
Mne ako občanovi stačí tento jediný dôvod na nevymenovanie pána Čenteša. Lebo je to o morálke a etike. Ale tieto dva pojmy sú na slovenskej politickej scéne neznámy pojem.
Je zaujímavé, že hoci sa vystriedali pri moci pravica i ľavica, zákon o prokuratúre nikto nezmenil a ponechal v rukách generálneho prokurátora obrovskú moc. Nielen súdnictvo je choré. Chorá je i prokuratúra a asi aj tento štát, ktorý by sa rád hral na demokraciu.