Umenie na hrane

31. januára 2013, josezuna, naša súčasnosť

Žijeme v konzumnej spoločnosti, plnej ľahostajnosti, beznádeje, bez perspektívy na pozitívnu zmenu, či návrat k humánnosti a sociálnemu cíteniu, manipulovanej médiami. Ľudský život akoby úplne strácal na hodnote a doslova sa menil na číslo v štatistikách. A na tomto podklade niektorí tvoria svoje umenie. A je to ešte vôbec umenie? Nie je to opäť len manipulácia, chorobná túžba po sláve, peniazoch, moci, ovládaní druhých?

Známy český grafik Oldřich Kulhánek povedal, že umelec by mal podať správu o duši súčasníka a odkrývať lož či pretvárku. Ak sledujeme niektoré umelecké počiny súčasných autorov, tak neviem, či ešte máme dušu, či ešte vieme rozlíšiť lož od pravdy, či vôbec vieme plávať proti prúdu a surovo povedať, že toto nie je duša našej doby. Akoby nemal kto zakričať, že všetko je inak a pozlátka nie je zlato.

Žralok naložený vo formaldehyde sa vydražil za dvanásť miliónov dolárov, ako umelecké dielo sa predala i hnijúca kravská hlava posiata živými muchami. Mladý umelec zapálil plastový kontajner na zber odpadu, a to čo zostalo vystavuje ako umelecký artefakt. Iný natáča s mladými ľuďmi videoklipy plné skutočnej krvi a násilia. Krv je zvieracia. On i jeho spoluúčinkujúci sú nadšení.

Máme mesta plné špiny, graffiti, agresie, ktorá na nás útočí z každej nechránenej plochy a ešte sa aj hrá na umenie. Umenie vyšlo z galérii a vstúpilo do nášho každodenného života. Je toto všetko ešte umenie? Toto je duša súčasníka? V rohu galérie zo zeme trčí kus kanalizačnej rúry, pri nej kus akéhosi drôtu a nad tým visí plazma na ktorej beží neidentifikovaný grafický nezmysel s raperským podmazom. Vysoké ocenenia mladého umelca dávajú najavo, že pochopil dobu a minimalisticky ju vystihol.

Ak raz budú generácie po nás hodnotiť umenie konca dvadsiateho a začiatku dvadsiateho prvého storočia, budú to mať ťažké. Neviem koľko hodnotných diel sa zachová, či to ten žralok vo formaldehyde vydrží a či krava nezhnije úplne. A graffiti dúfam premaľujú, lebo ja po takejto galérii netúžim. To neznamená, že nemám rád umenie. Len si myslím, že ak umenie stratí svoj zmysel, zmysel pozitívne posúvať naše myslenie a schopnosť vyvolávať v nás emócie ľudskosti, tak to nemá nič spoločné s umením. Je to už len hra o tom ako zaujať a zarobiť, bez ohľadu na správu o ľudskej duši.