Sedím na nekonečných schodoch kamsi do neba. Tak si to asi prial Luciano. Sedím a sledujem mravcov v Central Parku. Sedím a čakám. Stojí mi to za to. Vôkol mňa ticho. Občas zabzučia výťahy. Na mojom poschodí je len čakanie. Nikto nestlačil gombík až na to najvyššie poschodie. Možno sa niekde zdržal. Možno skladá poklonu mladej žene, ktorá ho inšpiruje k vysokému C. A možno je len unavený a popíja kávu na terase. A sleduje ten úžasný kolobeh. Stretol priateľa a riešia silu hudby. Jej nekonečnú moc. Čarovné siločiary, ktoré zasiahnu srdce raz a navždy.
A chceš sa vrátiť. Ako po použití tej najkvalitnejšej drogy. Chceš sa vrátiť a počuť znova ten tón, čo ti prebodne srdce. Krvácaš. Tak sladkobôlne. No opäť a zas nastavíš hruď , nech krv sa valí. Užívaš si ten moment, keď život ustupuje pôžitku z momentu. Krvácaš a plačeš, sťa romantický hrdina. A veľký Luciano nikde. Kúpil si tie najkvalitnejšie špagety. Čakáš. Vieš, že to za to stojí. V ušiach ti znejú jeho čisté tóny. Zabzučí tíško výťah na tvojom poschodí. Stojí tam. Pozeráš. Aj on je v úžase, kde sa tu berieš. Len moment. Obaja chápete. Najkrajší moment tvojho života začal. Si za dverami. Z vnútornej strany. A užívaš si ten nádherný jazyk, ktorému nerozumieš. No cítiš. Luciano otvára skvelé toskánske víno a dáva vodu na špagety na očistný oheň. Víno ma iskru, Luciano má iskru v očiach. Štrnganie pohárov. Para sa tlačí spod pokrievky. Čakáš iné tóny. On spieva, rozpráva. Nerozumieš, cítiš.
Sedíš, ješ, popíjaš. Luciano odhaľuje niečo smutné. Nevieš, či je to sen, či Central dole je skutočný. No v momente si vyvedený z miery. Vstáva a nasadzuje to svoje povestné, či posvätné. A sen je dokonalý. Chceš, aby trval večne. Srdce prebodnuté krváca. Chce sa ti umrieť. Život je silnejší. Chceš ten skvost počúvať donekonečna. Central Park nás nepočul. Nemusí vždy počuť a cítiť každý. To je život