Tak si tu píšete. Píše vlastne každý. Aj ten, čo písať nevie a písaniu nerozumie. Veď nerozumiem ani ja. Máme slobodu názoru, ktorá sa prekrýva s anarchiou, tak píšu všetci. Píše Peter, ba i Pavol a neveriaci Tomáš asi najviac. Sme obraz svojej spoločnosti. Kde každý môže mať svoj názor. Hlupák , ba aj ten bez názoru, dokonca aj ten čo si myslí, že má pravdu. Takto sa tu vyjadrujeme a hájime nezmysly. Ja nehájim nič, už som asi vzdal boj s ľudskou hlúposťou. Len ma tak napadlo pichnúť pod rebro všetkým múdrym bez sebareflexie , ktorí majú odvahu a píšu a píšu. Lebo niekedy mám dojem, že sebareflexia je cudzí pojem, ktorý prehral boj s ľudskou nafúkanosťou, samoľúbosťou. Hlavne nech sme na stránkach, obsah je nepodstatný, obsah sa stratil v slobode slova.
Sebareflexia alebo autoreflexia je reflexia zameraná na toho, kto ju vykonáva; uvažovanie nad sebou samým.
Podľa Sokrata je sebareflexia rozumové sebapoznanie, opierajúce sa o psychologické pozorovanie a poskytujúce vedenie, ktoré je hlavnou cnosťou ľudskej činnosti. Vediaci človek totiž koná rozumne a rozvážne, pretože usilovne hľadá a nachádza čoraz jasnejší pojem toho, čo je dobré, spravodlivé a čestné, a keď vie, čo je dobré, i sám sa stáva dobrým, spravodlivým a čestným.
Vopred sa ospravedlňujem pisateľom, ktorí nie sú schopní pochopiť túto náročnú definíciu.