josezuna

Napätie sa stupňovalo do posledných minút. Naplnia sa prognózy? Boli odhady pravdivé? Nerozmyslí si to jednoduchý slovenský človek? Večer sa volebné miestnosti uzavreli. Kocky sú hodené. Osud Slovenska spečatený. Borovička vypitá.

Otvoril som chladničku, vybral nátierku Adelka a natrel Adeline buchty. Zalial som obľúbenú instantnú kávu ADELAPRESSO. Na titulných stranách novín a serióznych časopisov pohodených na stole sa usmieva príjemná, nevtieravá, sociálne cítiaca s chudobou sveta, sebakritická, pohotová, vtipná do popuku, všetkému chápajúca ,  kandidátka na prezidenta. Najčítanejší a najobjektívnejší denník ADELAČAS síce napísal, že niet sa čoho báť. Ale jeden, ba ani druhý, nikdy nevie. V duchu jej neustále držím palce na nohách i rukách. V rukách držím Adelinu fotku a ruženec. Aj ja som za svetový mier a lepšie postavenie blondínok v spoločnosti miliardárov. Koniec nechutným prezývkam. Zlatokopky?

Je ráno. S obavami zapínam telku. Trasú sa mi ruky, zviera mi žalúdok z večernej borovičky. Čo ak nevyhrala? Čo ak neúroda zemiakov je tak veľká, že sever a východ Slovenska upadol do letargie a odignoroval jedinečnú šancu na zmenu. Ja sa asi zbláznim. Na spodnom okraji obrazovky bežia výsledky. Výdych uspokojenia ako kvalitné uvoľnenie vetrov. Tak sa nám to podarilo. Sen sa stal skutočnosťou. Dve šarmantné, múdre, rozhľadené blondínky povedú Slovensko.

Adela sa stala prezidentom.