Nostalgia časov minulých, časov našej mladosti, keď neexistovali mobily, internet, keď človek poznal ľudí zo svojej ulice, keď všetko ešte len malo prísť. Čas tiekol pomaly ako med schladený mrazom. Lásky boli skutočné, ukryté na hviezdnej oblohe a nie vo voľajakej sociálnej sieti, v žiadnych intelektuálnych inotajoch. City a emócie sa na nič nehrali. Ak ma Elena, […]

Hviezdy dnes svietili ako u Sládkoviča. Hľadal som svoju Marínu. Snoril som po jej vôni ako pes, keď zacíti stopu. Chcel som ju držať vo svojich dlaniach. Tú hladkú pokožku, plnú iskrivej vášne, ktorá sťa elektrina prebíja do môjho srdca. Smiali sa mi z tej hĺbky či výšky. Všetko je relatívne ako u Alberta. Aj on sa usmieva a tíško mi šepká nezrozumiteľnou […]

K vášmu sviatku kytica z poézie a hudby. Ján Kostra – Ave Eva (úryvok) Nad obraz sklonený šepkám si Ave Eva Pod srdcom krylas‘ ho hriešnika ktorý spieva a ktorý kajúcne vyberá slová chvál Ste ako piliere nádherných katedrál ste ako liany prší z vás kvet i semä k hriechu i k modlitbe kľaká k vám mužské plemä žiadosťou šialené rúti sa do bahna a […]

Asi každý chlap má svoju predstavu reakcie na moju otázku. A určite aj mnohá žena. Otázka jednoduchá. Odpoveď zložitá. Viac ako celý román. Napriek tomu by ma zaujímalo, čo spôsobuje v našom mozgu tú obrovskú rozmanitosť vnímania fenoménu ženskej krásy. Veď prvotne sme všetci z jednej tlupy. Len nevieme, či už v tej tlupe bola podstatná krása alebo bolo na prvom […]

Je studená jeseň s opadaným lístim a smútkom v duši. Je nedeľa večer. Je niečo za nami a nový týždeň pred nami. Sú vzťahy medzi nami, ktoré sú smutné ako jeseň. Sú otcovia, matky , dcéry a synovia. Sú nevyslovené túžby, priania, názory, odsúdenia, nepochopenie. Je možno čas na báseň. Je čas, keď môžeš plakať na opadanom listí. Ešte chvíľku a začne […]

Kam vlastne patríme? Čo vlastne chceme? My ako národ. Národ čo sa bojí sám seba. Bezdôvodne. Sme šikovní, sme dobrí. Len si nepamätáme svoju minulosť. Len nevieme nič o svojej budúcnosti. A prečo sme pustili do čela negramotných šašov. Urazil som klaunov. Tí za nič nemôžu. My ako národ sme zlyhali. Nepoznáme básne, nepoznáme svoju dušu, nevieme nič o človeku v […]

Neverne som sa napil z cudzích úst. Tie z domu som stratil v šedej kôre mozgovej. Bolo to sekundu slastné. Nikto ma nevidel, nikto o tom nevie. Len ja a moja múza. No a teraz vy. Vy nikomu nič nepoviete. Milujete neverné bozky, v letný večer pri rieke. tak ako ja. Bojíte sa sami seba. Uvoľnite svoje pudy, nechajte nech z vás vystúpi ten človek, čo sa niekde skrýval. Milujte. To […]

Leto sa oteplilo na maximálnu možnú amplitúdu. Nalial som zákonitej pohár vína. Mesiac vykukol cez slnečník. Začali sme rozhovor o nevere. O akej nevere? To vás trápi? No predsa o nevere ako filozofickom pojme. Že táto téma vás nebaví? A čo vás vlastne na tomto blogu baví? Všetci sme zahľadení do seba, všetci chceme aby niekto čítal naše príspevky. Aby poslal […]