josezuna

Vianoce odštartovali reklamní mágovia a nenásytní obchodníci ešte v hlbokom lete. Teraz finišujú.  Ľudia šalejú. Stres sa vyštveral na najvyššiu možnú hranicu. Dosahuje hodnotu himalájskych osemtisícoviek.  Ktosi utrúsil, že bude zle. Akoby doteraz bolo dobre. Marek si pochvaľuje svoju priateľku, ktorá ma v občianke iné trvalé ako on. Vraj má dobré výsledky. Len neviem aké .  Asi v skoku obkročmo s dopadom na tupý kolík bez následkov. Pokiaľ kvalitný orgazmus nepovažujeme za následok kopulácie.

Mrzne ako dávno nie. V Poprade padol hneď na začiatku zimy rekord. Mínusový. Veď ono je všetko v mínuse, podobne ako krajiny PIGS.  Mínus dvadsaťštyri bez pár drobných. Bezdomovcom nestihli ani stany postaviť. Budú odolnejší. Zmrznuté mäso dlhšie vydrží. Pardon. Idú Vianoce.

Naši imúnni poslanci opätovne nezvolili generálneho prokurátora. Trnkovi chýbal jeden hlas. Pritom dva boli neplatné, z toho jeden pre Trnku. Ak by ho zvolili, názov PIGS by sa musel zmeniť trebárs na PIGSS.  Tak tvrdia skeptici. My optimisti si myslíme, že by boli predčasné voľby a Vianoce by sa presunuli na leto. V dokonalom súlade so želaním obchodníkov. Aj keď nepatríme medzi PIGS, štyria poslanci vládnej koalície sa tak pri voľbe zachovali.  Voľba GP sa nepodarila, no rozpočet schválili bez problémov. Problém bude ho naplniť, podobne ako moju zadlženú  peňaženku.

Počasie sa kolíše ako na hojdačke. Chvíľu odmäk, chvíľu mráz. Lucia si zaspievala s meluzínou a pokorčuľovala sa na Štrkoveckom  jazere. Zastavila sa i na krste knižky Hedvigy Malinovej.  Knižku máme, pravdu nevieme. Ako je v tomto štáte bežné.  Marek sa povadil s priateľkou. Preriekol sa, že sa mu Hedviga celkom páči. Niežeby chcel priamo sex, len tak platonicky má jeho sympatie.  Mal s čím vyjsť von.  Vypočul si o panenke Márii v civile, až ho hlava rozbolela. Utešil som ho pár poldecákmi whisky.  Aj keď ani poldecák už nie je poldecák.  Na druhý deň ho hlávka bolela ešte viac.  Nie z priateľky, ani z Hedvigy. Do rána sa miloval s opicou a tá ho uťahala, ako fúrik s pieskom.

Zákonitá mi ponúkla januárové slnko v Egypte. Odmietol som. Nedám sa zožrať arabským žralokom. Som kresťan a predstava, že ma schmatne papuľa mohamedánskeho predátora ma vôbec neteší.  Pod stromček dostanem asi niečo veľké, hraničiace s  množinou prázdnych balíčkov.

Parlamentný cirkus pokračuje až na doraz. Čo sa nepodarilo Muftimu, ba ani Róbertkovi, to sa podarilo zlepencu. Väčšina zablokovala voľbu GP, lebo si nie je istá svojimi pešiakmi. Načo dodržiavať zákon, keď on sa dá pohodlne zmeniť. Tak si počkáme na zmenu zákona o voľbe GP a potom snáď zlepená väčšina zvolí svojho, oddaného prokurátora. Možno sa im to verejnou voľbou niekedy v roku 2011 podarí. A ja som si zas raz naivne myslel, že prokuratúra je o zločincoch a ich odhaľovaní a ono je to o politikoch a zakrývaní ich porušení zákona.  Človeka až zamrazí, nemyslím z tej zimy za oknom, ak si uvedomí, že dvadsať rokov po revolúcii sme zabudli, kam sa účelovými zmenami zákonov dá doviesť taký jednoduchý úkon ako je voľba. Smutné, že sa tak ľahko vzdávame demokracie.

Euro sa váľa v blate zlých ekonomík. Ako by ono mohlo za nenažranosť  niektorých. Či väčšiny? Vždy my je ľúto, prečo si aj my Slováci občas trochu neužijeme. Nech nás potom celá Eurozóna zachraňuje.  Klaun na čele nášho parlamentu temer spustil hystériu svojím vyhlásením, že Slovensko by malo mať v zálohe plán „B“ na opätovne zavedenie koruny.  Ešteže to pekný Ivan a jachtár Janko zo SMER -u okamžite popreli a klaunove názory označili za  sny slabomyseľného blúznivca. Indeksi našej ekonomiky sa síce zatriasli ale k trhlinám našťastie nedošlo, takže sa máme naďalej dobre.  Neveríte? No a čo. Na vašom názore aj tak nikomu nezáleží.  Hlavne, že poctivo, ako zviera pred porážkou na bitúnku, odovzdáte hlas. Po voľbách potopa, porážka.

Mrzne. Meteorológovia strašia, že na Vianoce bude dážď. Tak si užívame predvianočnú zimu.  Sneh, mráz a stres. Deti sa radujú. Nie zo sánkovačky, či guľovačky. Radujú sa, že majú dôvod byť v statuse pripojenia k facebooku. Žiť virtuálne detstvo. Žiť život bez života.  Čo nás ešte čaká a čo čaká tie deti?

Po dlhom mraze prišiel na Slovensko južný premiér Viktor. Neoteplilo sa. Prišiel sa akurát pochváliť,, že Maďari budú predsedať Európe. Nafúkanosť,  nadutosť, skoro vzlietol.  Nacvičené, strnulé úsmevy, chladné podanie rúk. Iveta sa snaží, márne. Viktor na zákone o dvojitom občianstve nevidí nič zlé. Ani Hitler na konečnom riešení židovskej otázky nevidel nič zlé. A vraj civilizovaná Európa.  Mraz neustúpil.  Viktor sa vrátil domov. Maďarský parlament prijal mediálny zákon.  Únia je v šoku. V Pešti vychádzajú noviny s prázdnymi bielymi stranami.  Viktora prirovnali k Lukašenkovi.  Lukašenko už niekoľký krát vyhral parlamentné voľby.  Opozíciu pozatváral ako kriminálne živly.

Obloha už nevydržala toľko arogancie. Je jej do plaču. Oteplilo sa. Sneh i ľad sa topí nadzvukovou rýchlosťou.  Musíme si zvykať na hnedý vianočný sneh.

Zvoní mi mobil. Šoférujem. Nedvíham. Som zvedavý.

´Bože, aký si dotieravý. Vydrž kým zastavím.´

Ako sa vôbec dalo žiť, kým tieto malé, prevažne čierne čudá neexistovali. Bol to vôbec život? Asi sme tápali v tmavej jaskyni. S mobilom sme vystúpili na svetlo, do civilizácie. Do závislosti. Do prdele.  Strata priameho kontaktu deformuje.  No, ale čo už. Doba si žiada dobiť si kredit, zaradiť sa do stáda.

„Čau Marek. Ty si volal?“

„Čauko.  Kde trčíš? Všetci sme už naštartovaní, kapustnica vrie a dievčatá sú nažhavené. Sú na mňa nelepené ako zlatokopky na Borisa.“

„Veď si vravel, že začnete až okolo tretej.“

„To hej. Ale ony si nedali povedať. Očká im žiarili ako malým deťom pod stromčekom. Asi si dali niečo na guráž, zlomili ma. A moc ani nemuseli. Sú také prítulné ako deka z Ikei.“

„Dobre, dobre. Vybavím banku a som pri vás.“

„Sa ponáhľaj, lebo ma znásilnia.“ Marek sa chichotal do mobilu. Bolo počuť ženské výkriky, príkazy. Nech skončí.

V banke šóra. To nemusím. Marek potrebuje pomoc. Banka sa prekladá na zajtra. Zajtra tu bude ešte väčšia šóra.  Nie, musím za Marekom. Jeho hlas bol naliehavý. Vianočná kapustnica by sa mohla zvrhnúť v nálet na Pearl Harbour, a to by Mareka určite zlomilo, ako japonské nálety Američanov. Ja by som mu závidel tie nálety. To nedopustím. Nebudem závidieť najlepšiemu kamarátovi.

Na pumpe kupujem ešte nejaké víno a fľašku vodky. Cesta je prepchatá. Všetci sú v pohybe. Nákupy, kapustnica, dážď. Vraj budú Vianoce.

Dorazil som bez ujmy. Všetci sú už v nálade. Marek ovešaný nadržanými kolegyňami. Už majú napečené.

„Kde si tak dlho? Ma skoro zožrali. Som tu jeden a samé baby. “

„Celý rok vykrikuješ, že si chceš užiť a teraz si ideš pustiť do gatí. Buď rád. Môžeš si vybrať.“

„Čo vybrať?“, Marek nechápavo krúti hlavou. „Mi chceš povedať, že niektorá by si dala povedať?“

„A tebe čo naliali? Ti upchalo trúbky, či ti odpojili kábliky?“

„No to som zvedavý, do akej miery máš správny odhad,“

„Sa nehádž, vydrž, priložíme do ohňa a uvidíš tie GO-GO tanečnice.“

Rýchla tma za oknom vytvorila intimitu. Hudba z debny na stene hrala od Elánu po U2. Víno sa míňalo, vodka šla na odbyt. Babuľky i zrelé ženy sa odviazali od svojich bežných životov.

Štyridsiatnička Klára sa rozbehla, ako by chcela dobehnúť všetko, čo jej utekalo pomedzi prsty. Sedela Marekovi na kolenách. Koketovala. Vábila ako siréna Odysea.

„Poď tancovať, Marečku. “ Vtisla mu rúžový odtlačok na líce.

„Choď s ňou. Uvidíš, že sa oplatí. Urobí ťa už počas tanca“, posmeľoval som priateľa a smial sa na jeho rozpakoch.

V prítmí sa Klára nalepila na Mareka ako mokré tričko na holé telo. Jej ruky behali raz tu raz tam. Marek ju pevne pritisol v svojom zovretí. Okamih mojej snahy o dýchanie z úst do úst s mladučkou Luciou  a už som ich nevidel.

Prvý sa vrátil k stolu Marek. Usmiaty, uvoľnený, spokojný. Hoci nebol Štedrý večer, dostal darček. Po hodnej fajčiarskej pauze sa vrátila k stolu i Klárika.

„Nalejte! Čo sa nebavíte? Netancujete? Poďme!“ Klárika mala energie, ako by jej Marek pichol injekciu života.

Domov som prišiel ráno. Kapustnica sa vydarila.

Pohanské oslavy slnovratu dali Vianociam dátum, kresťanstvo vznešenosť. Napriek dažďu za oknom,  Vianoce sa vydarili. Zákonitá mi predsa len darovala pekný večer a deti debatu. Mobily nezvonili, atmosféra sa uvoľnila a opäť som sa presvedčil, že to s tým vývojom a našou budúcnosťou nie je také tragické. Dlho do noci so mnou sedeli mladí ľudia s názorom. A to je základ.

Na Štefana sa vrátila zima. Mráz a cukrový poprašok. Sviatky obžerstva sú za nami. Ľudia sa vyrojili do nákupných centier. Výpredaj, sale, zľava. Konzum nám vládne.

Kosovský premiér Thaci bol usvedčený ako mafián, ktorý organizoval obchod so zbraňami  a ľudskými orgánmi. Bráni sa. Obvinil Srbov a Rusov. Oni napísali takú hnusnú lživú správu RE.  On je predsa bojovník za slobodu, národný hrdina. Tak neviem. Som zvedavý, či skončí v Haagu. Najlepšie ak by si svoje postoje vydiskutoval s Karadžičom a Mladičom. Len nech im nedávajú zbrane. Tie si vedia zabezpečiť aj sami.

Ešte ani Silvestrovský program nezačal a čiastočne komik, čiastočne tragéd, v každom prípade autor humoristických výrokov, Janko z tankoch, spustil humoresku. Všade sú Maďari a vláda padne do júna. Len teraz neviem či tým chcel povedať, že aj on je Maďar?

Silvester zamrzol. Zima a ohňostroj.  Rok 2011 prišiel za hlučného rachotu. Snáď nebude ticho a zabavíme sa spolu.