josezuna

Súdruhovia sa pomaly schádzali na chodbe pred zasadačkou. Každý z pozvaných držal v ruke menší či väčší balíček. Temer všetci mali v ruke červené karafiáty, až na jedného či dvoch mladších súdruhov, ktorí mali tulipány. Väčšina pofajčievala pri poodchýlenom okne a sledovala pražskú ulicu. Diskutovali. Tváre mali väčšinou zachmúrené, akoby vyjadrovali stav spoločnosti. Očakávali príchod súdruha Biľaka. Témy ich rozhovorov sa krútili okolo spoločenských zmien, ktoré sa roztáčali ako tornádo v okolitých bratských socialistických krajinách. A do toho štvavá propaganda šírená Hlasom Ameriky či Slobodnou Európu. Po chvíli bola chodba zadymená ako ostravské nebo na jeseň, keď studená hmla zráža k zemi dym z Novej Hute Klementa Gottwalda.

Chodba stíchla. Ako prízrak sa vynoril z dymu súdruh Biľak. S pozdravom „Česť súdruhovia“, pozval všetkých do neútulnej, červeným súknom potiahnutej zasadačky. Posadil sa za vrch stola, pod transparent oslavujúci priateľstvo CCCP a ČSSR. Vedľa neho zapisovateľka. Svojimi jasnými a razantnými gestami dal najavo, že nie je čas na gratulácie. Práca pre víťazstvo socializmu nadovšetko. Oslavy budú, keď kapitalizmus padne na kolená. Darčeky nech odložia na stôl v rohu a kvety môžu dať do pripravenej vázy. Letmá otázka, akoby mimochodom: „Kto priniesol tulipány?“ Týchto dvoch si nedbalo poznačil do svojho osobného notesa viazaného v červenej koži so zlatým kosákom a kladivom na lícovej strane.

Doba je viac než vážna, je potrebné ešte viac nastrážiť uši i oči a odhaľovať nepriateľov socializmu. Témou schôdze bola príprava letnej ofenzívy boja s revizionistickými a oportunistickými kádrami v strane a spoločnosti. Je potrebné viac ako inokedy zbystriť pozornosť a včas odhaľovať každého, kto to nemyslí s budovaním socialistickej spoločnosti úprimne. Všetci s napätím počúvali, robili si poznámky. Ani slovko o perestrojke.

“ Celá perestrojka je len zahmlievací manéver protispoločenských kontrarevolučných živlov, ktorým by chceli destabilizovať našu rozvinutú, socialistickú, dynamicky sa rozvíjajúcu spoločnosť. “ Tak sa dočkali aj postoja k perestrojke.

Diskusia sa nekonala. Súdruh Biľak si sám kládol rečnícke otázky, sám si na ne zoširoka odpovedal. Keďže nikto ďalší sa do diskusie neprihlásil, nikto nemal odvahu, schôdza bola ukončená s jednomyseľne schváleným uznesením.

Súdruh Biľak opustil so zapisovateľkou miestnosť. Keď boli z dosahu ostatných súdruhov, dal jej príkaz, aby mu okamžite doniesla kádrové materiály tých dvoch súdruhov, čo doniesli tulipány. Rezkým krokom sa vzdialil do svojej kancelárie, ukrytej v labyrinte Ústredného výboru a v hlave si kombinoval postupy a tresty voči týmto drzým odvážlivcom.

Pavol s Michalom sa peši vybrali teplým letným podvečerom do krčmy na rohu, kde čapovali kvalitne vychladený  Staropramen.  Pri treťom pive sa im jazyky rozviazali a otvorili svoju internú diskusiu. Tulipány namiesto karafiátov, bol najväčší odpor na aký sa zmohli voči legendárnemu vrahovi Pražskej jari.