josezuna

Vlastný syn s pomocou brata zabije svoju  matku. A žijú v izbe s jej telom ešte zopár dní. Koľko nenávisti, nepochopenia sa muselo nahromadiť medzi týmito ľuďmi, keď jediným východiskom sa javí zabitie najbližšieho človeka. Matka, tá ktorá darovala život. Už si môžeme len domýšľať, či spoločne s režisérom hľadať útržky z minulosti a snažiť sa odhaliť príčiny skratového správania.

Základná bunka, rodina, sa rozpadla. Vytratil sa otec a matka sama všetko nezvládne. Raz chýbajú peniaze, inokedy čas a mnohokrát únava zlomí odhodlanie na otvorený rozhovor. A vývoj si človek mnohokrát plne neuvedomí, ba ani nepochopí, aké budú následky.  Dni plynú a syn stráca pôdu pod nohami, stráca kontakt s matkou. Otec sa rozplynul ako hmla nad jazerom problémov. Kopí sa agresivita, zloba. Láska sa stala neznámym pojmom. Chýba pohladenie. Nielen to priame dotykom, chýba slovo, ktoré by vyhnalo zúrivosť a vytiahlo na hladinu dávno utopenú lásku.

Žijeme v dobe komunikačnej explózie, keď ľudia zabúdajú spolu rozprávať. Sme napojení na sociálne siete, len vzájomne sme akosi neprepojení. To pravé orechové sa stráca v útokoch agresívnych útočníkov preoblečených za virtuálne priateľstvo, lásku bez tlčúceho srdca, či pochopenie bez reálnej spoluúčasti.

Film „Matka Tereza od mačiek“ nastavuje zrkadlo nášmu súčasnému životu. Nenájdeme odpovede, len samé otázky. Odpovede musíme hľadať v sebe.