josezuna

Ako sme s Brelom kávu miešali. S Monikou na obede v lacnej jedálni. Tintin mi ponúkol skvelý comics pre dospelých.

Brusel je mesto rozložene v kopcoch, podobne ako Praha. Raz ste dole, potom mierne stúpate a ste na čarokrásnej vyhliadke. Kocháte sa skvelým urbanizmom, ktorý vám umožní spoznať zákutia i dominanty mesta. Vybral som sa stúpajúcou uličkou od Grand Place. Dostal som pozvanie na kávu od najväčšieho Belgičana. Tak si ho zvolili v druhej polovici XX. storočia samotní jeho vlámskí i valónskí spoluobčania. Zvoním pri dverách polepených odkazmi od fanúšikov. Tŕpnem či bude doma, či mi osobne prezradí tajomstvo úspechu svojich geniálnych šansónov. Dvere mi otvorí jeho príjemná pani. Pán Brel ma očakáva. Vchádzam do útulnej miestnosti s ratanovými kreslami a vôňou kvalitnej čerstvo uvarenej kávy. Obklopujú ma veci, fotky, obrazy spojené so životom tohto velikána, ktorý sa celý život cítil Belgičanom, Bruselčanom. Jeho duch je v jeho hudbe, ktorá plynie okolo mňa pokiaľ pijeme kávu. Príjemná pani rozpráva, spomína. Čas uteká, lúčim sa. Je mi pôvabne smutno na duši. Dovidenia Jacques.

Pravidelná dávka denného dažďa ma preberie zo slastného spleenu. Pokračujem v poznávaní Bruselu. Použijem metro, snáď zatiaľ dážď ustúpi. Dostal som pozvanie na obed v budove európskeho parlamentu. Nebudem vás napínať, priamo od samotnej Moniky. Vystupujem z metra a jedným z mnohých tunelových nadchodov sa blížim k hlavnému námestiu Európy. Ten tunel pre peších bol však zážitok. Určite ním žiadni europoslanci nechodia. A isto ani žiadne technické služby. Tak skvostný bordel všetkého druhu, od ľudských výkalov a zvratkov až po bežné smeti dovezené asi z Lunika IX, by som tu určite nečakal. Čím skôr na vzduch lebo aj moje vnútornosti prispejú malou dávkou. Sklo, betón, oceľ, žula, stavenisko, moderná architektúra, sila peňazí. Ďalšie a ďalšie budovy pre kvalitne zaplatených byrokratov. Aj to je Brusel. Tu niekde sa rieši kríza, nezamestnanosť, chudoba. Tu sa rozhoduje o malom Slovensku, ktoré pomaly ale isto stráca svoju identitu. Vytáčam Moniku, ozve sa mi len odkazovač. Na recepcii sa dozviem, že pani europoslankyňa nie je prítomná. Žeby leštila jachtu v Chorvátsku? No nič. Nemeckí dôchodcovia mi tiež asi nie sú moc po vôli, aby som s nimi trávil obed v obrovskej chladnej jedálni. Vyšlo slnko. V parku na lavičke ochutnávam jemný páchnuci belgický syr s kvalitnou šunkou z diviaka a zapíjam to pivom s plnou chuťou. Tráva i stromy sú sýto zelené, plné dennodennej vlahy. Som rád, že Monika nebola dostupná.

Nenápadná budova, o ktorej by som na prvý pohľad nepovedal, že je secesná, skrýva vo svojom vnútri hneď dva veľké poklady. Prvým je múzeum belgického comicsu, ktorý je svetoznámy. Druhým je samotný secesný interiér, ktorý je dochovaný v pôvodnom stave. Budova i vnútro je dielom génia secesie Victora Hortu. A je čo obdivovať. Jednoduchosť dáva vyniknúť výborným a praktickým riešeniam v štýle toho najlepšieho, čo secesia môže ponúknuť. Treba vidieť. Trochu som sa nechal uniesť. To prvoradé, kvôli čomu i dnes navštevujú budovu malí, mladí i starí, je múzeum a zároveň kvalitná predajňa belgického comicsu. Je tu všetko možné. Od Tintina, cez Šmoulov až po comicsy pre dospelých. Tie pre dospelých boli v dostatočnom výbere. Nie, nebolo to žiadne porno, aby som vás nepomýlil. Aj keď na niektorých obálkach boli i ženské vnady, boli to príbehy pre dospelých. Väčšinou z oblasti scifi či mystery. Opúšťam svet comicsu a vychutnávam si ďalšiu dažďovú prehánku.