josezuna

Silvester tečie prúdom ako šampanské. Dokonca začalo snežiť. Idylka  z obrázkov pána Ladu. Polnoc sa blíži neodvratne a s ňou symbolický krok do niečoho nového. Len v našom ľudskom svete, kde všetko počítame, zaznamenávame, odrátavame. Čas je nekonečný ako vesmír. Naše čísla ho vôbec nenadchli.  Plynie. Nikdy sa nezastaví. Prach ho nezaujíma. Sme len prach, ktorý vietor rozfúka a všetky letopočty vyblednú, aj Nový rok 2011.  O polnoci hmla. Ohňostroje sa rozpili v hustom neprehľadne ako zmoknutý akvarel.  Výbuchy delobuchov, šampanského, radosti.

Alexandria, mesto nesúce meno najväčšieho vojvodcu, dobyvateľa,  svojím spôsobom génia, ktorého sme doteraz neodhalili a už asi ani neodhalíme.  Miešanie kultúr, hodnôt, nádhera kozmopolitizmu.  Knižnica aká nemala páru v šírom svete. Písmo, základ vzdelanosti, rozvoj sveta. Dnes je to už len rozpadajúci sa obraz zašlej slávy, ktorý sa kolíše vo vlnách Stredozemného mora. Ani maják nie je ten, čo býval. Nový rok. Výbuch. Nie pre oslavu, pre radosť. Výbuch smrti. Dvadsaťjeden koptských kresťanov umiera. Extrémisti? Šialenci? Fanatici? Krutí vrahovia! Násilie v Afrike, násilie v mene boha. V mene akého boha, keď nectí život človeka, ktorý k nemu spína ruky, kľaká na kolená?

Marek mieša novoročnú kávu. Sleduje obrazovku v rohu nad pultom. Lišiacky sa pritom zabodol do pekného výstrihu mladej čašníčky. Ona sa usmieva. On sa tvári, že ho plne zaujali správy. Ja som tu akosi do počtu. Vstupujem do ich 3D priestoru a štuchám do Mareka.

„Som zvedavý ako to tí Maďari ustoja,“ snažím sa vyslobodiť Mareka z hriešnych predstáv.

„Neviem čo konkrétne myslíš? Predsedníctvo, mediálny zákon, či svoju neustále krachujúcu ekonomiku. Aj tak je to pre mňa záhada, že toľké roky balansujú na hrane bankrotu a vždy to voľajako stabilizujú. Dokonca provokujú celú Európu tým svojím mediálnym zákonom.“

„Provokujú ako tá mladá za pultom. Jej provokácia sa mi páči. Kašli na Maďarov.  Venujme sa tej mladej. Hrknime po hruške. Je piatok, treba žiť.“

Víkend nie je vôbec januárový. Prší, je odmäk. Zosuvy pôdy. Zosuvy sú už akoby náš národný folklór.  Susedovi pučí zlatý dážď. Vo mne pučí depresia. Lyže stoja smutne opreté v pivnici. Plačú. Cnie sa im za voľnosťou na vŕzgajúcom svahu. Pretmolím sa. Zákonitá sa venuje knihám. Snažím sa posunúť svoju myseľ do veselšej komnaty. Nedarí sa. V telke sa zbláznili. Nič iné len ples v opere. Ak je toto výkvet spoločnosti, tak sme v prdeli. Už nás nezachráni ani Hasselhoff.

Po víkende sa konečne začne normálny kolobeh. Všetky sviatky sú chvála bohu už len  odtrhnuté listy v kalendári. Na blogu, v krčme, v médiách riešia úžasný ples v opere.  Niektorí sú zhnusení, iní (ženy) riešia róby. Ja z Marekom riešim maďarský koberec s mapou veľkého Uhorska, ktorý Maďari rozprestreli v Bruseli. A to sme si mysleli, že Čechov v ich prezentácii len tak niekto netromfne. Som zvedavý, čím vytočíme svojich susedov my. Myslím, že sa budeme báť a vynasnažíme sa byť beztvarý ako plastelína.  Marek hovorí, že sa bojíme sami seba. Preto sa nesnažíme o seba reflexiu a nevieme natočiť poriadny film, na ktorom by sme sa smiali z vlastných hrdinských počinov.

„Tak Vatikán ide v skrátenom legislatívnom konaní vyhlásiť Jana Pavla II. za svätca. Vyliečil mníšku z nevyliečiteľnej choroby. Je vôbec možné, že v 21. storočí týmto nezmyslom niekto verí?“ počúvam rozhorčeného Mareka.

„A prečo by neveril? Veď si vezmi len naše malé Slovensko. Tu ľudia tiež uveria každej kravine. Voliči Spermie uverili, že budú drogy legálne a homosexuáli sa stanú manželmi. Tak prečo by neverili, že poľský bylinkár vyliečil Kristovu nevestu. Dokonca som počul, že Spermia ani tak moc nezavádzala. Na Orave vraj dostať úplne legálne drogy v darčekových predajniach. Nie je to síce mariška ale účinky to má rovnaké. Tak v čom je problém.“

„Vlastne v ničom. Už len tých teplých vyriešiť a volebný program má splnený. A prečo tu dnes obsluhuje chlap, keď minulé tu bola taká pekná banánová babuľka.“ Marek je rozohnený.

„To nie je všetko. Vieš čo je najväčší úspech Mikiho ministerstva? “

„Že dobehol celý maratón v Pešti bez rozbitej papule?“

„Aký si zlý. Ťa rozhodilo, že sa nemôžeš pozerať do pekného výstrihu, či čo?“ krotím Mareka. „Podarilo sa mu pozvať terajšieho pápeža na návštevu Slovenska. To viem. Vraj sa chce kresťan katolík Slota vyspovedať a našim kňazom neverí.“

Pozerám na Mareka v úžase: “ Ty vieš viac ako naša SIS. “

„Ale neviem, len si tak myslím. Si ho videl v tom videu, čo ktosi natočil na mobil? Na červenej mu bolo treba z alkoholu čúrať, tak to oprel o koleso priamo v križovatke. A nikto nemá pochopenie, že už má svoj vek a tlačí ho prostata. To sa mal pod volant, či ako? Však nie je prasa. Všetci len alkoholika z neho robia. Tak ma napadlo, že sa môže ako správny kresťan vyspovedať u pápeža a rázom z neho bude svätec. Dúfam, že nevysvätia aj jeho, to mi len tak ušlo. “

„Až tak by som ani túto alternatívu nezatracoval, dnes je všetko možné.“

„Tebe preplo. Či myslíš, že už má toľko zarobené, že by si to vedel zaplatiť?“

„Vidím, že si akýsi nesvoj, keď nevidíš pekný zadok. Poď zmeníme lokál. Ideme sa najesť, kým moslimovia neobsadia Európu.“

Titulky v novinách neveštia nič dobré. Nepokoje v Tunise prerástli do násilnosti, rabovania, chvíľkového chaosu. Prezident ušiel aj s celou rodinou. Zbalili jeden a pol tony zlata a krajinu nechal napospas osudu. Vyzerá, že Tunisania si s tým celkom poradili. Situácia sa upokojila a idú po prezidentovi na úteku.

Čína kupuje zadlženú Európu. Bol som v kníhkupectve, čínštinu pre samoukov nemajú. Kúpil som si aspoň arabčinu, vraj  sa mi to zíde. Oheň vo vysušenej Afrike sa šíri. Horí Egypt.

Moslimovia spustili v Káhire a aj už spomínanej Alexandrii, Sueze, demonštrácie. Rabovanie, znásilňovanie, zmätok. Nakoniec to asi predsa len bude revolúcia. Žiadajú odstúpiť Mubaraka. Jeho rodina a stopäťdesiat kufrov na meno Mubarak boli vidieť v Heathrow v Londýne.  Amerika aj Európa sa vyjadruje nesmelo. Nikto nevie, ako ďalej. Ide strach z možnej islamizácie doteraz sekulárneho lídra v oblasti. Zakázaní Moslimskí bratia vystupujú  z ilegality. Masy nevie nikto dirigovať, chýba skutočný vodca. Aký taký poriadok sa snaží udržať armáda. Arabi a chaos sa stávajú synonymom. Egyptské múzeum v Káhire napadla luza. Ak by Američania dali Arabom miliardu dolárov, ochotne vyhodia do povetria aj pyramídy. Alah sa spokojne pozerá.

Dlho nič a v poslednej dobe, akoby sa vrece s maďarskými návštevami na Slovensku roztrhlo. Prezident, premiér a kopa fráz. Obhajoba zákona o dvojitom občianstve, obrana mediálneho zákona, snaha o propagandu na Slovensku. Premiérka reaguje. Prezident reaguje. Média sú ako slabý vývar z papiera. Bude plynovod sever – juh. Budeme zachránení. Ešte keby sa nám podarilo nájsť ložiská plynu a ropy v Tatrách. Radšej nie. Bola by bitka o ich privatizáciu a obyčajný človek by aj tak utrel hubu. Ceny pohonných hmôt stúpajú  aj bez slovenských problémov.

Nie je Nový rok podľa gregoriánskeho kalendára ani podľa juliánskeho.  Dokonca ani podľa lunárneho a už vôbec nie podľa čínskeho, či židovského. Výbuch. Koľký v poradí? Žiadne šampanské, oslavné ohňostroje, salvy z dela. Výbuch smrti. Letisko v ruskej metropole. Tridsaťpäť nevinných mŕtvych. Domodedovo, dejisko ľudskej tragédie. Hlava dvadsaťročného mladíka sa kotúľa po chladnej dlažbe. Kufor plný trhaviny, olova, črepín, stružlín, smrtiaceho železa. Ľudské mäso vo vlasoch, na šatách.  Dym, chaos, výkriky, pach smrti. Črepiny v tele. Slováci to prežili. Fialová, Kostelný a ďalší budú mať v hlave hrôzu na celý život. Zážitok po akom určite netúžili a nikto z nás si ho neželá.  Nikto nevie prečo. V Moskve sa rozprestrel opäť strach.

Ústavný súd si dal načas. Po dlhej dobe štúdia materiálov rozhodol. Diaľnice sa skomplikujú a súkromné finančné skupiny sa budú ďalej nabaľovať na chorom a chudobnom slovenskom zdravotníctve.  Zákon, ktorý mal zabezpečiť, čo najrýchlejšie spojenie Bratislavy a Košíc je v rozpore s ústavou. A bohatí žraloci odčerpajú z balíka zdravotných poisťovni drobné pre organizovanie póla na Štrbskom plese, či na kúpu nás všetkých ako otrokov.  To v rozpore s ústavou nie je. Iba ak v rozpore so zdravým rozumom. Som rád, že Ústavný súd bdie nad dodržiavaním zákona najvyššieho.  Chybil  Róbert, chybí ten kto si myslí, že rozhodnutie ústavného súdu je v prospech nás obyčajných ľudí. Jedine ak v prospech tých štyroch obyčajných v parlamente a ostatných koaličných, ktorí však obyčajní nie sú.

„Pozitívna“ správa prišla z Bieloruska. Súdruh Lukašenko poďakoval najbohatšiemu trpko smiešnemu klaunovi Slovenska, ktorý má večne problémy s močením.  Jano mu ako sebe blízkemu a podobnému človeku poslal blahoželanie k x-tému zvoleniu za prezidenta. A súdruh z východu ako sa patrí zaďakoval.  Nie nadarmo sa šuška, že veľký balík peňazí zo slovenských eurofondov sa prehnal cez bieloruské banky. Niektoré sú tam uložené doteraz. Ale to sú určite len klebety neprajníkov a závistlivcov.  Vrana k vrane sadá, prasa  väčšie prasa hľadá.

Marek si usrkáva horúcu kávu a sleduje oblý zadok v obtiahnutých legínach.  Na očiach mu vidieť  spokojnosť kocúra, ktorý striehne na svoju myš.

„Ti nevadí, že hovorí maďarsky?“ snažím sa ho vrátiť k nášmu stolu.

„Čo si tým chcel povedať? Že maďarský zadok nemôže byť pekný?“

„To nie, len, že si sa do nej oprel akoby si ju chcel ísť zbaliť. A neviem, že by si sa niekedy pochváli so svojou maďarčinou. “

„Náhodou. Všetko som porozumel. Telefonovala domov a zistila, že cez víkend bolo zemetrasenie. A že keď nie je sneh a nemôžu sa lyžovať, tak si urobia výlet. Pôjdu sa okúpať.“

„Čooo? To si ako vyčítal z jej oblín.“ Inak zadok mala skutočne ako Rubensov obraz. Krivky by vzrušili aj starca nad truhlou.  Museli by mu vyrezať otvor v poklope, aby ho mohli vôbec zaklincovať.

„Vyčítal som z úst a gestikulácie. Najprv mala v očiach hrôzu a ruku si držala ako slúchadlo pri uchu. Potom jej ruky ohnivo kliali, že nemôže hýbať bokmi v správnom takte na lyžiach. No a na záver z tašky vytiahla dve malilinké handričky. Prádlo to nebolo, málo čipiek, tak to museli byť plavky. No a načo by si kupovala plavky v tejto treskúcej zime, ak by sa nechcela ísť vykúpať?“

„Marek, ty ma šalíš. V tom musí byť niečo iné.“

„No dobre. Keď som sa bol vyčurať, tak tá mladá, čo nás minule obsluhovala mi to všetko prezradila. Ona vie maďarsky, “ Marek sa usmieval svojím nekonečným výmyslom.

„Takže ty si dnes veselý. Čo si sa ráno pomiloval s nejakou veselou vílou?“

„Ako vieš? No a teraz som len porovnával zadok v legínach s tým, čo som ráno hladil. Moja Žabka má aj tak krajší. Už len preto, že je iba môj. A basta.“