Leto postupne vychladlo. Ženy priložili na svoje opálené telá ďalšie kúsky značkových handričiek. Iné priložili od číňana. A možno zo secondhandu, kto sa v tom má vyznať. Mne sa aj tak zo všetkého tohto klamania výrazom najviac páči ženská duša. Keď je ukrytá v skvelom tele, ktoré sa nesie na dlhých štíhlych nohách, som priam idealista. Nič materiálne ma vtedy nezlomí. Iba ak by jej prsia prebili ochranný val skresľujúcej propagandy a svojimi bradavkami by ma vábili naladiť stanicu s programom o zrode života.
Jesenné slnko osvietilo predsedu parlamentu. Dostal úpal. Sľubujúci demagóg chcel všemožne bojovať so Svätoplukom na hrade, dal dokonca vytvoriť komisiu. Výsledok je taký, že porazil seba aj komisiu. Svätopluk sedí naďalej na svojom koníkovi a čaká čo ešte bude. Slovenský guláš sa varí nasledovne: vezmete kus histórie bez ladu a skladu, pridáte plné vedro skysnutej politiky a ochutíte pseudoumením realistického socializmu. Až mi je toho Svätopluka ľúto. Už asi ani ten bronzový nevie kam patrí. A pošepol mi, že ho z toho slovenského gulášu bolí brucho. Dal by si borovičku na pretrávenie. Či pretrvanie? Zle som v tom zmätku rôznych skupín, ktoré tiež nevedia kam patria a neustále sa okolo neho zhromažďujú, zle som počul – nepočul.
Dcéra sa vybrala na zápis do hlavného mesta. Zostal som so zákonitou sám vo veľkom dome. V spálni sa kozmos zmenší. Necítim až takú depresiu z farieb, ktoré sú v jednom tóne. Pri nočnej lampe sa aj jej tón hlasu zmení.
Milovali sme sa. Bolo to krajšie ako opadané listy jesene. Bolo to pozitívne. Aspoň medzi jej stále pevnými stehnami, bez odpudzujúcej celulitídy, som zabudol na melanchóliu za dverami spálne.
Ráno sa ozval Marek. V hlase vycítil môj nočný orgazmus. Ohodnotil stav mojej mysle, podľa meraní v mojom hlase, vysoko nad jesenným priemerom. Dohodli sme kávu.
Pri raňajkách som sledoval pokožku svojej zákonitej. Pátral som po stopách leta, po stopách nášho vzťahu, našej lásky. Zhoršil sa mi zrak. Objednám sa u očného.
Sedím v aute. Rádio zvyšuje stupeň jesennej clivoty. Diaľnice nebudú. Práca nebude. Kultúra v politike, živote, vo vzťahoch nebude. Bude mínusový balíček. Opitý miliardár bude naďalej predsedom strany zlodejov. Vdova stráca pozície. Stráca razanciu, ak nejakú mala prvý deň po voľbách. Pristúpila na schizofréniu. Škandály, podozrivé tendre, ústupky transparentnosti, ústupky transparentom, ústupky peniazom.
Futbalisti vniesli hrejivé jesenné slnko do zamračených tvári. Super začiatok. Konečne sa usmial aj Svätopluk. Mohli sme si zrevať na plné hrdlo. Uvoľniť ventil životodarnej sily, ukrytej pod nánosom každodennej borby s padajúcim lístím.
Francúzi naďalej bojujú s Rómami. Nechcú ich v krásnom Francúzsku. Dosť, že premiešali svoju modrú krv s Arabmi. Ich šansón o kriminalite Rómov má samé falošné tóny. Edit sa v hrobe čuduje. Asi zle počuje. Štrajkujúci odborári, bojujúci za zachovanie socializmu pre vyvolených, poplietli slová, melódie. Európa hrozí prstom a Francúzi sa smejú v rytme kankánu. Rómov nikto nechce. Francúzi nechcú Rómov, nechcú prísť o super dôchodky. Ešteže na Slovensku také dôchodky a Rómov z Rumunska nemáme.
„Čauko Marek.“
„Nazdar“, Marek sa usmieva na čašníčku sklonenú nad stolom a ani sa neobzrie.
„Čo ti je? Ma ignoruješ?“
Čašníčka odišla. Marek pozerá na jej zadok v čiernych nohaviciach.
„Vnímal som jej vôňu. Vôbec ťa neignorujem.“
„Myslel si vôňu jej prsníkov? Sa mi zdalo, že ich chceš vyslobodiť z toho bieleho trička“
„Bože, nežiarli. Veď už sa ti venujem. Má pekné prsia aj zadok. Si si užil so zákonitou, že? Som ti to ihneď poznal na hlase. Tvoje hlasivky ešte aj ráno ejakuovali.“
„Áno. Je na tom niečo zlé? Mi nevrav, že ty žiješ ako mních. Veď si túto mládku urobil očami.“
„Neurobil ale chcel by som.“
„Na čo čakáš? Si jej niečo navrhol?“
„Hej, že nech nám donesie dve kávy a dva koňaky.“
„Mám to za teba zariadiť?“
„Sa netrhaj. Drž sa svojej vysnívanej Adely. Keď sa Adelka dozvie, že si sa vyspal so svojou zákonitou, srdce jej pukne.“
„Čo ti spermie tlačia na mozog, že si taký zádrapčivý. Chcel som ti pomôcť s tou mládkou, nie sa hádať o Adele. A na Adelu nemá žiadna. Nikto. A to som triezvy.“
„Veď práve. Máš asi zlé tlaky v hlave. Či v penise?“
„Adela nemá rada penis. Má rada seba. A mne sa Adela páči. Bez zadku, bez pŕs, taký moderný symbol beztvarej hmoty. “
Mladá v čiernych nohaviciach s guľatým zadkom do dvoch dlaní položila pred nás dve kávy s koňakmi.
Vtedy som ucítil nádhernú vôňu lístia pod jej holým zadkom, ktorý tlačí dohora. Zem bola septembrovo vyhriata a znásobovala vôňu jej mladosti. Clivota sa utopila v jej žiarivých očiach. Adela pošla kto vie kam.
..môj včerajší príspevok bol v ...
ďakujem budem písať. ...
pekne, vzdy ma tak vtiahnes do pribehu....... ...
Celá debata | RSS tejto debaty