Belostné páperové vločky snehu mi úpenlivo klopú na okno. Chcú ísť dnu. Zohriať premrznuté telo, skrehnuté dlane. Ich prosby mi bodajú dýku do srdca. Chcem, aby ovládali čítanie z pier, aby ustúpili od mojich dvier. Chvíľu sa mi zdá, že rozumejú. To len vietor odfúkol ich bokom. Nástojčivo narážajú do skla, hromadná samovražda v bielej metelici. Na mojom […]
Pokračovanie článku