josezuna

Šliapali už od rána. Šimon vpredu, Magda v jeho závese. Šimon si už privykol, že musí brzdiť svoje tempo, aby Magdu nestratil. Magda si privykla, že musí naťahovať krok, aby stíhala Šimona.

Od obeda sa držali na hrebeni. Výhľad bol úžasný. Naľavo i napravo strmé svahy, nič neclonilo výhľadu. Videli až plot na konci sveta. Nekonečné lúky s nekonečnou plejádou lúčnych kvetov. Slnko gýčovito svietilo z modrej oblohy. Sprevádzalo ich celý deň. Ako náhle sa ráno dostali nad úroveň živicou voňajúceho lesa, slnko sa stalo ich tretím do partie. Oni i slnko sa blížili k ukončeniu dnešnej etapy. Blížil sa svätojánsky večer a svätojánska noc. Táto svätojánska túra bol Šimonov akože „darček“ k Magdinmu sviatku. Sľuboval jej, že prežiť svätojánsku noc vysoko na kopcoch, na to do smrti nezabudne.

Prijala to s úsmevom a tešila sa. Nakoniec, zatiaľ si to užívala. Nezažila v živote takúto hrebeňovku. Nohy mala trochu unavené, tvrdé, z dopoludňajšieho výstupu. Bola však trénovaná tanečnica a vedela, že zajtra bude fit.

Šimon ukázal rukou na lúku dolu pred nimi. Pol hodinky chôdze stála na úbočí drevená perníková chalúpka. Zastali. Šimon pozeral do mapy a niečo hľadal.

„Mal by tu byť niekde nablízku Čertov prameň.“

„Aký?“, zasmiala sa Magda.

„No, Čertov prameň. Neviem prečo si to ľudia tak pomenovali. Je k tomu nejaká legenda.“ Milan pozorne porovnával mapu s terénom.

„Mám to,“ ukázal prstom na mape a druhou rukou mieril asi päťdesiat metrov za chalúpku. „Vidíš tam také ako ohnisko? Tam by to malo byť.“

„Presne. A pod tým ohniskom je tráva sýtejšia a vyššia,“ Magda sa potešila. Bude romantický nocľah aj s tečúcou vodou.

„A prečo Čertov?“

„Lebo na svätého Jána z toho prameňa čerti vyliezajú,“ smial sa Šimon.

„Si zlý, už ťa nemám rada.“ koketne sa usmiala na Šimona a dala mu pusu na líce.

Šimon si ju privinul k sebe a bozkával jej smädné pery. Horský vánok, ktorý prinášal teplú letnú noc sa im votrel do vlasov a pod upotené tričká.

„Poď,“ Šimon schytil Magdu za ruku a rozbehol sa krížom po svahu k chalúpke, „nech sme tam za svetla.“

Chalúpka bol starý salaš, či skôr útočisko pre pastierov oviec z čias keď sa tu bežne pásavali ovečky. Celá bola z dreva. Mala jedno okienko, teda otvor bez rámu, bez skla smerom do doliny. Dvere poodchýlene bez kovania, po zámke ani stopy. Na dverách sa črtali akési kliky háky vyrýpané niečím ostrým, ktoré splývali so stareckými ryhami letokruhov dosiek. Letokruhy zaprášeného času. Javili sa ako tri rovnaké písmena alebo číslice. Čas ich dokonale rozstrapkal, boli nečitateľné.

Šimon odchýlil dvere. Vošli dnu. Dívala sa na nich jedna malá miestnosť. Podlaha vytvorená z udupanej hliny. V strede stál jednoduchý stôl a po stranách dve lavice. Pri stene oproti dverám, zavesená na stene, jednoduchá pričňa na spanie.

„Tak?“ Šimon sa otočil k Magde.

„Ujde. Ako si povedal, romantika. Máme strechu nad hlavou a tečúcu vodu na chodbe,“ zasmiala sa Magda.

Zložili si veci do kúta. Magda pripravila jednoduchú večeru. Šimon doniesol čerstvú vodu z prameňa a uvaril na cestovnom variči čaj z čarovných byliniek. Kým sa usadili a najedli, na okolité kopce padala jasná letná noc. Prírodne sa opláchli vo vode z prameňa a usadili sa pred chalúpkou. Spoločne počítali hviezdy, škádlili sa, ktorý je Malý a ktorý Veľký Voz. Ďaleko v doline sa objavili taktiež malé hviezdičky. To dedinská mládež pálila svätojánske ohne. Vo vzduchu sa trepotali svätojánske mušky. Oči im začali klipkať. Únava a príjemný chlad ich zahnali na lôžko, ktoré pripravila Magda na prični. Šuchli sa do spacáku. Magda sa pritisla k Šimonovi. Začal ju hladiť a jeho pery sa prisali na jej krk. Po chvíli si Magda uvedomila, že Šimonove ruky ležia nehybne na jej tele a z jeho pier jej pravidelný vánok šteklí ucho. Šimon spal. Únava zlomila jeho chute a žiadostivosť.  Magda sa pomrvila. Oči jej už neklipkali. Zrazu sa prebrala. Bola v jeho nežnom objatí ale on nereagoval. Spal ako medveď v zime. Jej mladé telo si žiadalo svoje. Hviezdy, ohne, vánok, vône, to všetko útočilo na jej zmysly. Šimon slastne odfukoval a nereagoval na nič. Jej štartér fungoval bezchybne. Jeho baterky sa ešte len dobíjali. Prešla rukou po jeho tvári, pošteklila ho pod nosom. Nič. Skúsila jeho rozkrok. Pošúchala jeho poklad. Nevybehol žiadny džin. Jeho mužstvo spalo schúlene v hniezdočku bez známky života.

Magda sa vyvliekla z jeho objatia. Mala na sebe tenké tielko a čipkované šortky. Prehodila si cez plecia hrubú Šimonovú blúzu, ktorá jej zakryla zadok, šuchla sa do jeho tenisiek a posadila sa na vysoký drevený prah dverí. Pozerala na jasnú letnú oblohu, kde sa trblietali hviezdy. Začala ich počítať a zhlboka vdychovala ten čarovný svätojánsky večer.

Po chvíli cítila, že ide na ňu spánok. Nestihla sa vrátiť do chalúpky na pričňu a zaspala na prahu dverí. Nohy mala na lúke. Keď sa usádzala, tak si nevšimla, že pod veľkými Šimonovými teniskami jej preteká žilka čertovho prameňa.

Zdalo sa jej, že niekto jej sťahuje tenisky z nôh a diabolskou silou ich vrhá ďaleko do doliny. Preleteli oblohou ako kométy. Nohy jej obmývala voda. Bola príjemne teplá, nie taká ľadová v akej sa večer so Šimonom boli opláchnuť. Laby sa pohli. Začali svojvoľne robiť tanečné kroky.

Postavila sa. Bolo jej teplo. Zhodila zo seba mikinu. Ruky si dala v bok a jemnými tanečnými krokmi sa pohla po lúke. Hlava sa jej točila. Nad vlasmi sa jej krútil kolotoč hviezd. Malý a Veľký voz sa zrazili a z neba padal žeravý dážď. Ohnivé kvapky vytvorili kruhový plamenný záves. V jeho strede tancovala Magda svoju životnú zostavu. Vnútro kruhu bolo osvetlené ako javisko. Zrazu ju držali čiesi teplé ruky. Len ruky, žiadne telo, žiadna tvár. Teplými dlaňami sa kĺzali po jej rozpálenom tele. Zaklonila hlavu. Nad ňou sa vznášalo jej tielko. V okamihu preletelo cez ohnivú clonu a Magda sa smiala. Bola takmer nahá. Bola nahá. Jej šortky boli ako malá pingpongová loptička odstrelené neznámou silou cez hranicu jej scény. Pevné paže ju viedli cez všetky druhy tanca. Sladká opojná hudba s vôňou malín sa liala ako hustý med z kalichov lúčnych kvetov. Svätojánske mušky prebleskovali v jej blízkosti. Uvedomila si, že keď sú v jej tesnej blízkosti, vystupuje z tmy neznámy muž.

Usmieval sa na ňu. Boli to jeho ruky. Bol čierny. Mal sýtomodré oči jadranského mora, v ktorých sa topila. Držal ju s noblesou. Zeme sa nedotýkala. Vznášala sa. Rotovali kozmickou rýchlosťou. Vysoké steblá ostrej lúčnej trávy jej spôsobovali malinké jazvy na jej bielych lýtkach, ktoré na nej Šimon zbožňoval. Šimon spal. Nechal ju tancovať s týmto cudzincom. Na bielej pokožke sa jej trblietali kvapky potu. Neznámy sa na ňu usmieval z každej kropaje ako zo siete zrkadiel upletenej na jej vlastnom tele. Hudba hrala sentimentálnu južanskú pieseň. Muž si ju pritisol k sebe. Cítila jeho horúce telo. Topila sa v sladkej lepkavej omamnej vášni. Priložil svoje pery na jej štíhly krk. Túžba ju úplne odzbrojila. Nemohla, nechcela sa brániť. Cudzí ju uložil do stredu tohto diabolského javiska. Vznášala sa nad zemou. Počula ako popod ňu čľapotá hustá teplá voda. ´To nemôže byť voda,´ uvedomovala si. Vyprskujúce kvapky boli v svetle jej zeleného pódia červené a husté. Podobali sa krvi. Bola to krv. Poletovala v kruhu s rozpaženými rukami a roztiahnutými nohami. Úplne nahá. Mala z toho slastný pocit. Vstupovalo do nej niečo magické. Niečo hriešne zmyselné. Cudzinec jej v tom turbulentnom stave zlízal kvapky krvi spôsobené lúčnou trávou. Ucítila jeho dlhý jazyk omotaný okolo svojho stehna. Škrtil jej nohu tým jazyčiskom až kdesi v rozkroku. Špičkou ju dráždil do nepríčetnosti. Telom jej prebehla mocná triaška. Neovládala sa . Revala z plného hrdla, stonala, chvela sa, mykalo ňou ako pri šľahnutí bičom. Prehýnala sa v páse ako vláčna gymnastka. Nemohla sa nabažiť. Trvalo to celú večnosť. Orgazmus. Slastne sa nechala vtiahnuť do vesmírneho tornáda. Rozsypala sa na atómy a každá častica zažívala orgazmus bez konca.

Bola spotená a celé telo si cítila ako po mesačnom tréningovom drile pred premiérou. Šimon ležal vedľa nej s hlavou opretou v dlani a pozoroval kedy otvorí oči. Nežne ju pobozkal na špičku nosa. Otvorila oči. Bolo voňavé, ostré, horské, letné ráno.

„Prepáč, že som večer zaspal,“ pritisol svoje pery na jej ústa.

Odmykla sa. „No aj to sa stáva láska moja. Dobré ránko.“

Uvedomila si, že je v kukle úplne nahá, znovuzrodená.

„Ti muselo byť inak  horúco, keď aj tielko si zvliekla.“

Urobil rukou pokus na jej tele ale Magda bola chladná. Nedošlo k nijakému kladnému ohlasu jeho milovanej bytosti. Vyvliekla sa z vaku. Bolo čerstvo. Na koži sa jej vytvorili husacie zimomriavky. Siahla do vaku po čipky, ktoré na nej Šimon obľuboval. Na ramena hodila Šimonovú huňu, ktorú mal pohodenú na prahu dverí. Labky nasilu natlačila naboso do svojich tenisiek. Šimonove nikde nevidela.

Vyšla na lúku pred chalúpku. Neverila vlastným očiam. V tráve bol vypálený kruh. Koleso pretínali žilky vyschnutého potoka. Vtedy si uvedomila, že tam dole pod lemom ju niečo pulzujúco páli, dobiedza. Siahla pod čipkastú bavlnu. Na venušinom pahorku sa trblietali dve čerstvo zaschnuté krvavé ranky.