Vlak hrýzol kilometre. Všetko sa menilo. Krajina za oknom. Život ich dvoch, aj ich dva životy. Ešte stále boli zapísaní pod jedným priezviskom. Boli to posledné záchvevy spoločného cestovania v jednom kupé. Monotónnosť sa oslabila len na výhybkách.
Oto driemal pri okne. Lucia sledovala striedajúce sa obrazy. Bolo jej clivo. Kus života vyprchal, stratil svoj význam. Dvaja cudzí ľudia. Život ich zmenil. Oto sa stal sebeckým, arogantným. Vôbec už v jeho živote neexistovala. Mal ju len za slúžku. Za handru. Kde mám čistú košeľu? Nohavice neožehlené! To mám jesť túto gebuzinu? Čo robíš celé dni, keď je tu dopustenie ako v chlieve?. Seriem taký život. Čo sa furt vypytuješ, daj pokoj. Však som ti včera nechal tisícku.
Jeho prejav už poznala naspamäť. Asi by mu mala priložiť bundu, ktorá mu zakrývala tvár, na ústa a nos a držať až kým nevydýchne naposledy. To by nezvládla. A jeho vety už nevnímala. Ukladala ich medzi smeti a pravidelne vyhadzovala na stretávkach s babami. Už sa z toho smiali. Zrazu ju v kupé pohltila nostalgia. Z pravidelného cvakotu zadriemala aj ona.
Oto odhrnul bundu. Vonku sa stmievalo. Nevedel, koľko zdriemol, kde vlastne sú. Spotil sa. Lucia driemala oproti nemu. Žena v strednom veku. Ako zostarla. Kde je to mladé, štíhle dievča, ktoré ho tak očarilo. Rozkysnutá baba. Ani tisíc aerobikov, fitnessov, diét a neviem akých trápení ti moja milá nepomôže. Si stará. Aj keď si mladšia odo mňa, si jednoducho stará. Koho ty zaujmeš? Jedine ak nejakého deda. A dedo, keď zistí tvoju povahu, tak utečie. Buzerovať, vypytovať, komentovať, kecať. To ty vieš. Nič normálne od teba nepočujem za celý deň. Vrčíš ako besný pes. Keby si mohla, tak mi aj do hrdla zahryzneš. Možno ma raz v spánku usmrtíš. Kto vie? Rozštvrtíš a dáš potulným psom. A nikto ma už nenájde. Ešte aj za pohreb ušetríš.
Vlak zastal v stanici, keď bola už tma. Taxíkom sa previezli k Luciinej matke. Luciu vyobjímala, vystískala. Dlho sa nevideli. Pre matku to bolo vykúpenie. Konečne aspoň na chvíľu nie je sama. Lucia sa matke potešila, vždy doma pookriala. Matka prijala formálne bozky od Ota. Od určitej doby jej bolo nepríjemné, že je to jej zať. Vypili kávu. Oto si pustil televízor v obývačke. Matka s Luciou zostali v kuchyni. Vymieňali si bolesti i boliestky života. Lucia oznámila Otovi, že ak chce, môže spať sám v obývačke. Ona bude s matkou v spálni. Oto nenamietal. Veď má televízor, v chladničke pivo a na noc mu svokra uliala kvalitného koňaku. Televízor hral dlho do noci. Matka nemohla zaspať. Šepkala si s Luciou v manželskej posteli. Lucia bola opäť štíhle dievča s množstvom nápadníkov. Až raz priviedla domov chlapa v uniforme. Bol to fešák. Matka však hneď pri prvom stretnutí šípila, že to pre jej Lucku nie je žiadne terno. Aj v civile vydával rozkazy a nepomohol s ničím. Televízor, krčma, pivo. Túlačky do rána a všelijaké nepríjemné zvesti. A neustále sťahovanie po celej republike. Matka s Luciou zaspali. Televízor ešte bežal.
Ráno Ota prebudil ruch v kuchyni. Lucia mu prišla oznámiť, že musí ísť s matkou do mesta, ešte niečo vybaviť. Raňajky má na stole. Vrátia sa okolo obeda. Keď zaklapli dvere, vstal. Lucia sa s matkou zdržala v meste. Lucia vytočila matkine číslo, chcela Otovi povedať, že sa zdržali. Že nech si hodí do mikrovlnky tanier z chladničky. Bolo obsadené. Skúsila niekoľkokrát. Stále obsadené. Vzdala to.
Pohreb bol rýchly a jednoduchý. Lucia podopierala matku. Oto pozeral do prázdna. Oto povedal, že na kar nepôjde. Je mu ťažko, niečo na neho lezie. Lucií bolo smutno. Ani na pohrebe jej otca sa nevie premôcť a byť chvíľu jej manželom. Lucia volala k matke. Chcela vedieť, či je Oto v poriadku. Bolo stále obsadené. Oznámila mame, že má asi poruchu na telefóne. Nedá sa jej dovolať. Mala by to nahlásiť na telekomunikácie, nech sa jej na to pozrú. Prišli domov. Oto pozeral televízor, pil pivo a na stole mal misu s chlebíčkami. Ani nevstal, tváril sa, že by premeškal niečo dôležité. Večer sa podobal na predošlý. Od únavy Lucia zaspala a po chvíli aj matka. Televízor hral dlho do noci.
S matkou sa rozlúčili pred domom pri taxíku. Odobrala sa hlavne Lucia. Oto bol chladný, odmeraný. Vyzeral nevyspato, akoby flámoval celú noc. Cesta vlakom domov bola pre oboch ako cez indigo. Lucia uvažovala o rozvode. Oto driemal pod bundou.
Matka vybrala poštu zo schránky. V kuchyni si nasadila okuliare a skúmala, čo jej prišlo. Medzi kondolenciami bola aj faktúra z telekomunikácii. Rutinným spôsobom preletela jej obsah. Na spodnom okraji bolo hrubým písmom zvýraznené: pätnásťtisícosemstoštyridsaťosem korún a 40 halierov. Nechápala. Nerozumela tej sume. Spomenula si ako jej Lucka povedala, že má asi poruchu na telefóne. Pôjdem tam zajtra. Nie musím ísť dnes, veď to nie je možné. Začala jej dochádzať suma z faktúry. Obliekla sa. Zle sa jej dýchalo. Na telekomunikácie sa dovliekla, ledva preplietala nohami. Nie pani. Žiadna porucha. Všetko funguje ako má. Faktúra je oprávnená. Pomoc? Áno. Za poplatok urobíme podrobný výpis. Máte tam audiotextové linky. Erotické linky. Čože? Ale áno.
Spomenula si. Dátumy sedeli. Dve noci a dva dni. Nech sa s ním rozvedie. Je to nadržaný, neukojený chlipník. Ten grázel. Ten hazardér. Odpľula si. Zahmlilo sa jej pred očami.
Z domu zavolala Lucke. Áno mami. Som rozhodnutá. Urobím to. Keď Lucia položila telefón, začudovala sa, čo sa deje. Mama bola stručná, nástojčivá. Nič nevysvetľovala. Lucia nechápala, čo sa udialo. Vedela, že zajtra zájde za advokátom a podá žiadosť o rozvod.
Dobre napísané... Škoda, že netuším... ...
..láska vo fáze odcudzenia.. pred ...
ďakujem za názor. to je život, že ...
Pripájam sa k ostatným, poviedka ...
Ďakujem nautilus, abraxas, believer. ...
Celá debata | RSS tejto debaty