josezuna

Keď surfujem po nete, čítajúc rôzne príspevky, vyhlásenia a debaty k ním, stretávam sa s názorom, že sa nemáme v Európe čoho obávať a riešenie celej situácie je potrebné nechať na Egypťanov. Oni, masy demonštrantov, chcú demokraciu a dodržiavanie ľudských práv. Takéto požiadavky sú určite správne, tak ako je správne, aby si situáciu riešili obyvatelia Egypta. Neviem však o akých ľudských právach a akej demokracii sa hovorí, keďže prevládajúce a všetok život ovplyvňujúce náboženstvo v Egypte je islam.  Islam, na rozdiel od kresťanstva, nie je založený na láske k blížnemu a nemá v sebe v súčasnosti žiadne prvky, ktoré by smerovali k demokracii, či dodržiavaniu ľudských práv.

Ten, kto sa v poslednej dobe najviac zviditeľnil a bol prizvaný ako zástupca opozície na jednania o budúcnosti Egypta, bolo Moslimské bratstvo. Na študentov a mladých ľudí sa len tak mimochodom zabudlo, lebo asi nemajú tak kvalitne vypracované štruktúry, ako doteraz ilegálne bratstvo  a asi nemajú jednotných lídrov. Zásadnými témami Moslimského bratstva sú: vytvorenie moslimského teokratického štátu, obnovenie kalifátu (islamskej formy vlády), boj proti akejkoľvek forme obnovy či modernizácie islamu, kritika západnej civilizácie, boj proti antikolonializmu i antikomunizmu, panislamizmus a panarabizmus.

Ak nemáme mať z tohoto obavy, tak som asi niečo nepochopil. Ak si niekto myslí, že celá táto ideológia sa zvrhne len proti Izraelu či USA, tak sa veľmi mýli. Každý, kto nie je vyznávačom islamu, nie je podľa islamu ani človekom. Udržať na uzde 80 miliónov arabov, ktorí ani poriadne nevedia čo chcú, lebo sú uväznení svojím náboženstvom, bude veľmi náročné pre hoci koho, kto príde po Mubarakovi.  Preto nezostáva nič iné, len veriť, že mladí, ktorí túto revolúciu v Egypte začali sa nedajú odsunúť na vedľajšiu koľaj a posunú Egypt smerom k demokracii. V opačnom prípade sa z Egypta môže stať druhý a omnoho radikálnejší Irán.