Všetky média, či už naše, či svetové, už štrnásť dní riešia situáciu v Egypte. Novinári, ktorí prinášajú svoje názory spoza pracovného stola, hovoria o ľudských právach, o slobode slova, o nezmysloch, ktoré v moslimskom svete zatiaľ neplatia nikde. Reportéri z miesta činu, ktorým ide o život, hovoria o chaose, násilí. Také sú ich reportáže. Jední sú za Mubaraka, iní za jeho pád. Nič o politických silách s novými myšlienkami, nič o postavení žien v spoločnosti, o tolerancii, o ekonomike. Chýba vodca, chýba myšlienka, kam po odstúpení Mubaraka? Český minister zahraničných vecí, podobne ako mnoho skúsených a múdrych, tvrdí, že po okamžitom odstúpení Mubaraka, by skutočne došlo v Egypte k absolútnemu chaosu, možno aj k občianskej vojne, a je úplne možné, že z boja by víťazne vyšlo Moslimské bratstvo, ktoré by nastolilo režim podobný Talibanu v Afganistáne.
Je to veľmi zložité. Nezastávam sa Mubaraka. Myslím si však, že Egypt na nič lepšie zatiaľ neprišiel Nikto z toho revoltujúceho, chaotického davu neponúkol nič nové, progresívne. Doteraz bolo náboženstvo ako tak oddelené od štátu. Po páde Mubaraka sa obyvateľstvo primkne k islamistom, ktorí svojou demagógiou vedia dokonale spracovať masy bez názoru. Chudoba takému fanatickému netolerantnému náboženstvu vyhovuje. Zúfalí ľudia robia zúfale veci. Tak celý ten chaos začal, upálením sa mladého človeka.
a mladí sa nedajú odsunúť bokom. ...
veď keby ľudia vedeli diskutovať, ...
ja viem, kazdy mame svoj nazor na vec, ...
snažím sa pochopiť Katka. ja verím ...
skus si vsak na moment predstavit seba, ...
Celá debata | RSS tejto debaty