josezuna

Cesta z krčmy bola dlhá a kľukatá. Tma obalila naše potácajúce sa siluety. Ani nemecký ostreľovač by nemal šancu trafiť sa do našich alkoholom riadených GPS kompasov. Hviezdy svietili a nahrádzali umelé osvetlenie, ktoré dal starosta vypnúť, aby jemu a jeho verným zostalo na odmeny. Začal som nahlas uvažovať, že na jar si otvorím krčmu na našom konci dediny. Nebudem sa musieť takto trápiť s cestou domov. Jano ma počúval a niečo si mrmlal tým svojím nezrozumiteľným jazykom, ktorý ho zasiahol po šiestom poldeci borovičky. Jedno mi bolo divné, a to že žiaden pes nebreše, žiadna mačka sa nepletie popod nohy. Veď ani predvianočný mraz nebol nejaký tuhý. Asi by sme ani neboli v novinách v štatistike zamrznutých alkoholikov, ak by sme si ľahli k prvému plotu a zadriemali zohrievaní riadnou dávkou alkoholu. Akurát som mal obavy, že niekto by privolal ráno Elišku z telky a boli by sme na posmech. S nasadením všetkých síl, kráčali sme ako nemeckí vojaci v Rusku, ťažko a len s minimálnym úspechom. Neviem či to dokonca nebolo jeden krok vpred, dva kroky nazad. To by sme však už opäť minuli krčmu a nič také sme si nevšimli.  

Z ničoho nič sa nám nad hlavami zjavila žiara. Jano utrúsil niečo o konci sveta. Cesta bola zrazu osvetlená ako cez jasný slnečný deň. Ustúpili sme k najbližšiemu plotu, aby nám kryl chrbát a vyvrátili sme svoje opité hlavy k nebu. Na nebi sa krútil akýsi čudný žiariaci predmet. Najskôr sme špekulovali, či k zemi nepadá horiace lietadlo z linky do Varšavy. Ale keď sme videli, že nepadá a visí vo vzduchu ako nohavičky mladej Romanky na šnúre za našim chrbtom, skúsili sme hľadať šnúru, ktorá ho drží. Nič sme neobjavili. Cítili sme, že sa oteplilo. Nebolo to alkoholom, teplo sálalo z neba. Jano plne nechápal situáciu a pokúšal sa preliezť plot, že si ukradne trofej a bude doma onanovať s predstavou ako sťahuje kvietkované nohavičky z kyprej Romanky. Nestihol som ani zareagovať a už sa váľal za plotom. Snažil sa postaviť, čo sa mu moc nedarilo. Silný tresk v mojich ušiach ma donútil vrátiť sa k objektu na oblohe. Aj keď musím uznať, že som bol zároveň strašne zvedavý, či sa Janovi podarí ukoristiť predmet nášho spoločného záujmu. Ibaže ja by som určite nad nohavičkami neonanoval, maximálne by som si ich tajne dával v noci pod vankúš. Mal som dojem, akoby sa na objekte otvorili dvere alebo čo to bolo, lebo zrazu sa pred objektom voľne vznášala neznáma bytosť. Spomenul som si na filmovú Barbarellu a pri srdci ma zahriala predstava, že by sa to neznáme stvorenie mohlo pomaly vyzliekať, ak je pekného ženského rodu. Kvietky na nohavičkách mi úplne vyfučali z hlavy. Skutočne to bol tvor ženského rodu. Dala si dole akúsi zvláštnu prilbu, v ktorej mala okrem dlhých blonďavých vlasov ukryté i dve dlhé anténky, ktoré jemne blikali, ako vysielali voľajaký signál, ktorému som nerozumel, len som ho cítil v svojej blízkosti. Ak je toto ten koniec sveta, tak nech sa so mnou pomiluje a čo bude potom ma už netrápi, prebleslo mi hlavou.  Ako som triezvel rýchlosťou svetla, uvedomil som si, že tá krehká bytosť pozerá priamo do mojich alkoholových očí. Zostúpila priamo predo mňa. Na zem však nestúpila ale sa vznášala pár centimetrov nad ufúľaným chodníkom. Určite si nechcela zabrýzgať interiér korábu, ktorý už samozrejme prešiel vianočným upratovaním. Tykadlá sa sklonili a prisali sa na moje líca. Prebehla mnou príjemná elektrina. Zabľabotal som nezrozumiteľne niečo o alkohole, ona asi aj tak ničomu nerozumela. Akoby sme si krv menili cez tie láskavé tykadlá. V jej šikmých očiach oranžovej farby som videl naše slnko, celý vesmír.  Bola tak blízko, že som začal byť vzrušený ako mladý panic, keď prvý krát narazí na časopisy svojho otca ukryté v šuplíku pod ponožkami. Chcel som sa jej dotknúť, no ruky som mal ako ochrnuté. Zato môj penis sa driapal cez zips na gatiach, ako kladivo čo drví betón na prach. Z jej skafandra sa vykľulo tretie tykadlo v úrovni jej rozkroku. Sila neovládateľnej energie uvoľnila môj zips a  vztýčený úd sa zhlboka nadýchol čerstvého vzduchu. Ovinula svoje tykadlo okolo mojej pýchy a výmena krvi bola dokonalá. Urobil som sa. Kozmický orgazmus rozsvietil zhasnuté pouličné osvetlenie. Na okamih sa mi zdalo, že verejný rozhlas hlási niečo o konci sveta. Omdlel som od toľkej slasti.

Ľadová voda mi steká po tvári. Moja zákonitá stojí nado mnou a niečo nezrozumiteľné škrieka. Som v šoku. Sedím pred dverami svojho domu. Vyzlečený. Mám na sebe len kvietkované gaťúre, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou patria kyprej Romanke. Sú mi akurát. Tak to je koniec, preblesne mi posledná myšlienka. Cítim úder plechového vedra do svojej hlavy. Všetky zvony sveta.

Sú Vianoce. Hlava ma ešte trochu bolí. Na tvári mám jemný úsmev, za ktorým sa skrýva môj zážitok s Barbarellou. Noviny priniesli správy, že niekde nad Saharou vedci zachytili cudzí objekt, ktorý sa pohyboval po nevypočítateľnej trajektórii, akoby ho riadil spitý pilot. Jano sa dodnes domov nevrátil, vyhlásili po ňom pátranie. Nohavičky mám dobré ukryté, ak by si Jano chcel užiť.

Vľavo som ja, Barbarella a vpravo je Jano